WASHINGTON, BRATISLAVA. Máš dobré preferencie, nič sa nestane, ak prídeš o niekoľko percent.
S týmito slovami vyprevádzal americký viceprezident Dick Cheney ministra zahraničných vecí Colina Powella pred jeho kľúčovým prejavom na pôde OSN.
Začínal sa rok 2003 a v Bielom dome sa plánoval útok na Irak. Kľúčovým dôkazom na presvedčenie spojencov malo byť to, že diktátor Saddám Husajn má k dispozícii zbrane hromadného ničenia a treba ho čím skôr zastaviť.
Zabíjať mohol zrazu ktokoľvek. Ako al-Káida pred 20 rokmi zasiala strach Čítajte „Nemôžu byť žiadne pochybnosti o tom, že Saddám Husajn má biologické zbrane a schopnosti rýchlo ich vyrobiť viac, oveľa viac,“ povedal Powell na pôde OSN. Tvrdil, že americké spravodajské služby majú nezvratné dôkazy.
O mesiac a pol sa americká invázia začala, no chemické zbrane sa nenašli. „Som na seba nahnevaný, že som tam nezacítil problém. Moje inštinkty ma sklamali,“ napísal Powell v roku 2012 vo svojej biografii o falošných dôkazoch o zbraniach hromadného ničenia.
„Ani zďaleka to nebola moja prvá chyba, ale jedna z tých najvážnejších. Tá, ktorá mala najväčší dosah. Táto udalosť bude mať kľúčové miesto v mojich nekrológoch,“ napísal.
