BEJRÚT. Nedávne vymenovanie nového libanonského premiéra po viac ako roku politických sporov prinieslo aspoň malú nádej pre krajinu na kolenách. Má za sebou finančný kolaps, ničivý výbuch v prístave, nedostatok elektriny a absenciu vlády schopnej konať.
Potom vo štvrtok prišli ozbrojené strety, ktoré proti sebe postavili šiitské militantné hnutie Hizballáh a kresťanské Libanonské sily. Akákoľvek nádej sa vytratila a Libanon sa ponára do ďalšej, možno ešte hlbšej krízy.
Nikto neočakáva návrat občianskej vojny, ktorá ničila krajinu v rokoch 1975 až 1990. Zrejme by sa skončila oveľa skôr, Iránom podporovaný Hizballáh je najmocnejšou politickou a vojenskou silou v krajine, má dobre vyzbrojené milície a sklady zbraní, vďaka ktorým sú silnejší ako samotná libanonská armáda.
Krv nepretiekla zbytočne
Konflikty však obnovili obavy, že náboženský rozkol na neurčito posunie riešenie problémov, ktorým krajina čelí – od nedostatku paliva pre elektrárne po prepad hodnoty meny, ktorá obrala o prostriedky niekedy pomerne bohatých občanov.
Ulice sú už pokojné, ale napätie pretrváva. Vysokopostavený člen Hizballáhu, ktorý viedol pohreb dvoch členov hnutia – vo štvrtok zomrelo dokopy šesť ľudí – varoval, že ich krv nepretiekla „zbytočne“, čím sa vlastne vyhrážal odvetou.

Libanonské sily obviňujú Hizballáh, že sa snaží presadiť svoju moc po celej krajine, vrátane kresťanskej časti obyvateľstva, a varovali, že budú brániť vstupu prívržencov šiitského hnutia do kresťanských oblastí.
Sily teraz hliadkujú v kresťanských štvrtiach v okolí miesta stretu, hovorí žena menom Suad. Žije v kresťanskej časti bejrútskej štvrte Tajún, kde vypuklo násilie. Celé meno neprezradila, bojí sa odplaty.
„Sú pripravení na akúkoľvek snahu o vstup do oblasti,“ hovorí o prívržencoch libanonských síl. „Majú pri sebe palice, nie zbrane. Zbrane sú schované.“