Článok pokračuje pod video reklamou
PRIŠTINA. Prinajmenšom desať kosovských Srbov a desať policajtov utrpelo v stredu zranenia pri vzájomných potýčkach. K tým došlo v oblasti na severe Kosova, ktorú obýva srbská menšina.
Kosovská polícia tam zasahovala proti domnelým pašerákom a následne sa dostala do potýčok s davom miestnych obyvateľov, ktorých sa pokúšala rozohnať slzotvorným plynom, uvádza agentúra Rueters.
Srbi použili strelné zbrane a granáty
Podľa vyjadrenia kosovskej polície kládli v meste Mitrovica miestni obyvatelia policajtom odpor, a to strelnými zbraňami aj granátmi. Blokovali tiež cesty. Polícia zareagovala použitím slzotvorného plynu a omračujúcich granátov.
Kosovskí Srbi z násilností obvinili políciu, ktorá podľa ich slov na demonštrantov zaútočila, píše agentúra DPA.
Kosovský minister vnútra Xhelal Sfečla (vysl. Dželal) na tlačovej konferencii v Prištine uviedol, že policajná operácia nebola zameraná "voči nijakej národnosti". Dodal, že väčšina zo zadržaných aj hľadaných osôb sú kosovskí Albánci.
Podľa polície prebehli razie v metropole Priština, ako aj v spomínanej Mitrovici a tiež v meste Peja (v srbčine: Peč). Zadržaných bolo osem ľudí, zatiaľ čo ďalších desať je stále hľadaných.
Srbská štátna televízia odvysielala zábery zo severnej časti Mitrovice, ktoré zachytávali ľudí utekajúcich pred slzotvorným plynom a tiež jedno horiace auto. K obdobným potýčkam došlo aj v neďalekom meste Zvečan, uvádza Reuters.
Srbskí politici podporili krajanov
Srbský prezident Aleksandar Vučič okamžite po incidentoch vycestoval spoločne s tromi ministrami do srbského pohraničného mesta Raška, kde sa stretol so Srbmi zo severného Kosova a snažil sa ich ubezpečiť, že Belehrad ich podporuje.
Srbská premiérka Ana Brnabičová vyzvala medzinárodné spoločenstvo vrátane medzinárodnej misie pod velením NATO v Kosove (KFOR) na urýchlenú reakciu, pričom situáciu v Mitrovici označila za "viac než dramatickú".
Kosovský premiér Albin Kurti, naopak, kosovských Srbov vyzval, aby sa nedali nachytať niektorými srbskými médiami, ktoré sa podľa jeho slov snažia spolitizovať ochranu pred zločinom, korupciou a pašerákmi a spraviť z týchto tém etnický problém.
Borrellova výzva na upokojenie situácie
Šéf diplomacie Európskej únie Josep Borrell vyzval na okamžité ukončenie násilia a dodal, že všetky spory je potrebné riešiť dialógom, ktorý medzi Prištinou a Belehradom sprostredkúva Únia.
"Jednostranné a nekoordinované akcie, ktoré ohrozujú stabilitu, sú neprijateľné," napísal Borrell na Twitteri.
Kosovo vyhlásilo nezávislosť od Srbska v roku 2008 – deväť rokov po tom, ako NATO uskutočnilo 78 dní trvajúcu operáciu spočívajúcu v náletoch na ciele v Srbsku, čím chceli spojenci zastaviť perzekúcie etnických Albáncov v Kosove.
Veľká časť západných krajín uznala nezávislosť Kosova, ale Srbsko a jeho spojenci Rusko a Čína tak odmietajú urobiť. Uznania sa Priština zatiaľ nedočkala ani od piatich členov EÚ – Slovenska, Španielska, Grécka, Cypru a Rumunska.
äEÚ od roku 2011 iniciuje rozhovory zamerané na normalizácie vzťahov Prištiny s Belehradom. V rámci nich už obe strany dospeli k viac ako 30 dohodám, z ktorých väčšina sa však dodržiava len slabo alebo vôbec, píše agentúra AP.
