PEKING. Čínska armáda nacvičovala vyloďovacie a útočné operácie v provincii Fu-ťien, ktorá leží na brehoch Taiwanského prielivu.
Informovala o tom v utorok televízia CNN, ktorá v tejto súvislosti pripomenula súčasné zvýšené napätie vo vzťahoch medzi Čínou a Taiwanom.
Nespomenuli súvis s napätím medzi krajinami
Oficiálne noviny čínskej ľudovej oslobodzovacej armády Ťie-fang-ťün pao v pondelok uviedli, že cvičenie zahŕňajúce vyloďovacie operácie na pobreží sa uskutočnilo "v posledných dňoch" v južnej časti provincie Fu-ťien.
Na manévroch sa zúčastnili príslušníci elitných úderných jednotiek, ženisti a útvary špecializujúce sa na lodné operácie.

Podľa stručného oznámenia zverejneného na čínskej sociálnej sieti Weibo vojaci v niekoľkých vlnách nacvičovali obsadenie pláže a plnenie súvisiacich bojových úloh.
Oznámenie dopĺňal aj videozáznam, na ktorom vojaci v malých člnoch útočili na pláž, hádzali dymové granáty, prestrihávali obranné pozície z ostnatého drôtu a kopali zákopy v piesku. Zábery indikujú, že sa na cvičení zúčastnil len malý počet vojakov.
Armádne noviny nenaznačili, že by manévre súviseli so súčasným napätím medzi Pekingom a Tchaj-pejom.
Pobrežie je dôležité pre prípadnú inváziu Taiwanu
Agentúra Reuters však pripomenula, že pobrežie provincie Fu-ťien by vzhľadom na svoju polohu malo kľúčový význam pre prípadnú čínsku inváziu na Taiwan.
Komunistická Čína dlhodobo považuje demokratický Taiwan za súčasť svojho územia a nevylučuje ani jeho pripojenie silou.
Taiwanská vláda vyjadruje odhodlanie brániť krajinu v prípade čínskeho útoku.
Generálny tajomník Ústredného výboru Komunistickej strany Číny a prezident Si Ťin-Pching naposledy v sobotu vyzval na pokojné "znovuzjednotenie" svojej krajiny s Taiwanom.
Taiwanská prezidenta Cchaj Jing-wen reagovala slovami, že jej krajina nepodľahne tlaku Pekingu a bude brániť svoje demokratické zriadenie. Súčasne však zdôraznila, že nemá záujem o konfrontáciu s Pekingom a dúfa, že sa vzájomné vzťahy opäť upokoja.
Čínska armáda začiatkom októbra viackrát narušila vzdušný priestor Taiwanu, do ktorého opakovane vyslala svoje bojové lietadlá. V jeden deň ich tam vletelo až 56.
Celkovo v priebehu niekoľkých dní narušilo taiwanský vzdušný priestor takmer 150 lietadiel čínskej armády vrátane bojových stíhačiek, bombardérov schopných niesť jadrové zbrane, námorných hliadkovacích strojov či tzv. lietajúcich stredísk velenia a riadenia (AEW&C), uviedlo taiwanské ministerstvo obrany.