BERLÍN. Dlhoročný spolupredseda nemeckej krajne pravicovej strany Alternatíva pre Nemecko (AfD) Jörg Meuthen v pondelok oznámil, že v nadchádzajúcich decembrových straníckych voľbách sa už o tento vedúci post znovu uchádzať nebude. Straníckym kolegom v liste ozrejmil, že nekandidovať sa rozhodol po intenzívnom zvažovaní a rozhovoroch so svojou rodinou.
V politike pokračuje
Meuthen však tiež uviedol, že v politickej kariére bude pokračovať, a to tak, aby ho bolo počuť, uvádza agentúra DPA. Meuthen (60) sa aktuálne o predsedníctvo v strane delí s Tinom Chrupallom, ktorý je zároveň spoločne s Alice Weidelovou šéfom frakcie AfD v Spolkovom sneme.
Meuthen sa v posledných dvoch rokoch zasadzoval za umiernenejšie smerovanie nacionalisticky orientovanej AfD, približuje DPA. Na vlaňajšom celoštátnom zjazde strany napríklad kritizoval členov AfD, ktorí akoby podľa jeho slov čoraz viac strácali zábrany.
Neskôr svoj vtedajší prejav opísal ako "výzvu na poriadok" v strane a dal tiež jasne najavo, že nechce byť viac braný na zodpovednosť za tých členov strany, ktorí večne vzbudzujú pozornosť rôznymi provokáciami či slovnými hračkami.
Nová nemecká vláda bude bez Merkelovej a možno aj bez jej konzervatívcov Čítajte Agentúra DPA uvádza, že takýmito slovami si znepriatelil časť straníckych kolegov, a to najmä v radikálnejšom krídle strany vedenom Björnom Höckem, šéfom AfD v spolkovej krajine Durínsko.
Meuthen zároveň vnímal ako veľkú chybu, že sa požiadavka na vystúpenie Nemecka z EÚ dostala do predvolebného programu AfD.
Nový líder
AfD si nové vedenie bude voliť na dvojdňovom celoštátnom zjazde, ktorý sa začne 11. decembra v meste Wiesbaden. Meuthen v liste straníckym kolegom napísal, že verí, že budú hlasovať prezieravo a zvolia si "rozumných členov predsedníctva".
AfD založili v roku 2013 ako konzervatívnu a euroskeptickú stranu. Od svojho vzniku sa posunula politicky doprava a osvojila si antiislamskú rétoriku a protiimigračné postoje. Do nemeckého parlamentu sa dostala v roku 2017, pričom uspela aj vďaka nahnevaným voličom CDU, ktorí nesúhlasili s rozhodnutím kancelárky Angely Merkelovej otvoriť hranice Nemecka pre žiadateľov o azyl počas migračnej krízy v roku 2015.
AfD získala v septembrových parlamentných voľbách 10,3 percenta odovzdaných hlasov. Vládu s ňou však odmietli vytvoriť všetky ostatné strany, ktoré sa dostali do Bundestagu.
