VARŠAVA, BRATISLAVA. Znepokojenie nad situáciou v poľskej justícii vyjadrili zástupcovia Európskej únie prvýkrát v januári 2016. Len pár týždňov predtým sa dostala k moci strana Právo a spravodlivosť (PiS), odmietla nominantov svojich predchodcov na ústavnom súde a navrhla vlastných.
Čiastočne ochromený súd bol len začiatkom veľkej súdnej reformy, ktorou chcela PiS, ako hovorí, omladiť a zefektívniť poľské súdnictvo.
Po viac ako piatich rokoch, keď sa v Poľsku menili sudcovia, vznikali disciplinárne komory a Poľsko dostalo niekoľko pokút, vyvrcholili konflikty medzi európskymi orgánmi a poľskou vládou sporným rozsudkom poľského ústavného súdu. Vo štvrtok rozhodol, že niektoré články základných zmlúv Európskej únie nie sú v súlade s poľskou ústavou.
Viacerí experti to považujú za alarmujúci a politický rozsudok, ktorý môže mať dopad na budúcnosť celej Únie.
Poľský Ústavný súd spochybnil právo EÚ Čítajte Právny polexit
Súdny dvor EÚ v Luxemburgu ešte v júli rozhodol, že poľská reforma justície, konkrétne vznik disciplinárnej komory na trestanie sudcov, je v rozpore s európskym právom.
Šéf kancelárie poľského premiéra Michal Wojcik to vtedy označil za narušenie poľskej suverenity a snahu "zdevastovať náš právny poriadok".
Poľský premiér Mateusz Morawiecki tvrdil, že rozsudok Poľsko poslúchne a komoru zruší. Keď to nespravilo ani do augusta, začali krajine hroziť sankcie.
Morawiecki však súčasne podal podnet na ústavný súd, aby zistil, či vôbec Únia môže udeľovať za takéto kroky pokuty.
