BRUSEL/LUXEMBURG. Eurokomisár pre životné prostredie, oceány a rybolov Virginius Sinkevičius ocenil reformné úsilie Slovenska zamerané na lepšiu ochranu národných parkov.
Pre TASR to uviedol štátny tajomník Ministerstva životného prostredia SR Michal Kiča po stredajšom zasadnutí Rady EÚ pre životné prostredie v Luxemburgu.
So Sinkevičiusom hovoril Kiča o pozícii SR v oblasti ochrany prírody. Predstavil mu reformné úsilie v oblasti národných parkov so snahami dobudovať zonáciu jednotlivých národných parkov a tiež prípravu zákonov o ochrane prírody a krajiny.

"Komisár podporil toto reformné úsilie a zdôraznil, že tieto opatrenia sú odpočtovateľné v rámci plánu obnovy a odolnosti," povedal Kiča. Podľa neho Sinkevičius zdôraznil, že Slovensko musí dodržať záväzky voči EÚ v rámci sústavy Natura 2000, kde eurokomisia eviduje niektoré nedostatky.
Klimatické ciele niesú dôvodom rastu cien energií
Šéfovia envirorezortov v stredu schválili pozíciu, s ktorou EU ide na klimatický summit OSN v Glasgowe (COP26), zanalyzovali novú stratégiu EÚ pre lesy a rokovali aj cenách energií a o energetickej chudobe.
Podľa Kiču to je téma, ktorú Slovensko presadzuje na všetkých bilaterálnych rokovaniach a spoločne s Vyšehradskou štvorkou (V4).
Uviedol, že V4 vystupuje v opozícii voči tým členom EÚ, ktorí hovoria o prepojení plnenia klimatických cieľov z legislatívneho balíka Fitfor55 so zvyšovaním cien energií.
"Slovensko si nemyslí, že klimatické ciele a obchodovanie s emisnými kvótami sú dôvodom rastu cien energií. Na tom sa zhodli aj iné členské štáty, že sú za tým neraz aj problémy, ktoré súvisia s domácou politikou a domácim trhovým vývojom. Veríme, že aktuálny rast cien energií je skôr dočasný problém vyvolaný trhovým prostredím," konštatoval Kiča.

Európsky dvor skritizoval celkový stav lesov
Rada ministrov podľa neho privítala budúcu stratégiu EÚ pre lesy, ktorú práve predstavila Európska komisia.
Ocenil, že táto stratégia nevníma lesy len ako obnoviteľné zdroje drevnej hmoty, ale dôraz kladie na lesy ako na ekosystémy plniace vodozádržné funkcie, produkujúce kyslík a chrániace biodiverzitu.
Európsky dvor audítorov v utorok síce poukázal na zachovanie výmery európskych lesov, ale skritizoval ich celkový stav.
"Je preto namieste, aby sme prihliadali na lesy a stratégiu EÚ najmä z pohľadu klimatických zmien a bezprecedentnej krízy biodiverzity," povedal Kiča.
Dodal, že SR v tomto smere vysiela pozitívne signály, keď agrorezort a envirorezort majú jednotnú pozíciu a podporujú ambiciózne ciele novej stratégie EÚ pre lesy.
"Lesy vnímame nielen z pohľadu ich hospodárskeho využitia, ale aj z pohľadu trvalo udržateľného rozvoja," dodal.
Musia razantne plniť opatrenia
Členské krajiny EÚ sa zhodujú v tom, že treba razantne plniť opatrenia legislatívneho balíka "Fitfor55", ale aj na tom, že nemožno vykonávať ochranu životného prostredia proti záujmom obyvateľov, uviedol Kiča.
Úvodná diskusia ministrov sa týkala legislatívneho balíka Európskej komisie, ktorý má EÚ zaistiť uhlíkovú neutralitu do roku 2050 a zníženie emisií CO2 o 55 percent do roku 2030.
Jednotlivé krajiny predstavili svoje pozície, avšak nie všetky z nich, vrátane Slovenska, majú vypracované definitívne pozície k častiam bezprecedentného legislatívneho balíka, ktorý môže mať dopad na jednotlivé sektory hospodárstva.
Aj preto si členské krajiny vyžiadali ďalší čas. Zhodli sa na tom, že je nevyhnutné dodržať stanovené ciele, ale vzhľadom na citlivé sektory ekonomiky potrebujú podrobnejšie informácie, aby si urobili vlastné analýzy dopadov nových zákonov na sektory hospodárstva.
"Urobí tak aj Slovensko. Pomerne citlivo vnímame snahu o rozšírenie obchodovania s emisnými kvótami o sektor budov a sektor dopravy. Tu musíme starostlivo zvážiť možné dopady na hospodárstvo a na sociálne postavenie obyvateľov," povedal Kiča.
V tejto súvislosti privítal návrh eurokomisie vytvoriť kompenzácie cez klimatický sociálny fond.
"Tu však nepoznáme parametre, akým spôsobom by mal fungovať a či skutočne pôjde o vybalansovanie na jednej strane záujmov životného prostredia a na strane druhej záujmov, ktoré sa snažia predísť prehlbovaniu energetickej chudoby."
Nemôžu chrániť životné prostredie proti záujmom obyvateľov
Podľa Kiču sa všetky členské krajiny EÚ zhodujú na tom, že nemožno vykonávať ochranu životného prostredia proti záujmom obyvateľov.

"Zaviazali sme sa vykonávať klimatické ciele, sme pripravení aj na razantné opatrenia, treba však vedieť starostlivo vyhodnotiť ich potenciálne dopady," uviedol.
Kiča upozornil, že je to len začiatok dlhodobých diskusií na úrovni ministrov na túto tému. A hoci slovinské predsedníctvo v Rade EÚ chce v nich intenzívne pokračovať a hľadať potrebný konsenzus, podľa štátneho tajomníka slovenského envirorezortu ide o "beh na dlhé trate" a potrvá najmenej pol druha až dva roky, kým sa členovia EÚ dohodnú na jednotnej pozícii a prispejú tak k finálnej podobe legislatívy.