BRATISLAVA. Bola to Angela Merkelová, ktorá stála na čele kľúčových rokovaní v Európskej únii za posledné desaťročia.
Ona spolu s francúzskym prezidentom obchádzala Grécko a jeho veriteľov, keď hrozil kolaps eurozóny.
Tento projekt je spolufinancovaný Európskou úniou prostredníctvom grantu Európskeho parlamentu. Tento článok odráža výlučne názory autorov a Európsky parlament nenesie žiadnu zodpovednosť za použitie obsiahnutých informácií.Ona predniesla známy výrok „Zvládneme to“, čím v roku 2015 odbremenila strednú a východnú Európu od prílevu utečencov, ktorí sa zasekli na oboch stranách schengenskej hranice.
Pred rokom tiež presadila spoločné európske dlhopisy, čo bolo bezprecedentným krokom.
Merkelová však na čele Nemecka koncom tohto roka po šestnástich rokoch skončí a v Európe sa začína uvažovať o tom, aký odkaz za sebou zanechá a ako sa procesy zmenia, keď viac nebude na ich čele.
Denník SME zostavil tím odborníkov z európskej a domácej politiky a nezávislých analytikov, ktorým pravidelne kladie otázky na európske témy.
Predošlý diel ankety môžete nájsť na tomto odkaze.
Odborníci tentoraz odpovedali na otázku:
Angela Merkelová končí po šestnástich rokoch na poste nemeckej kancelárky. Ako hodnotíte jej pôsobenie na európskej úrovni počas finančnej, utečeneckej alebo pandemickej krízy?
Maroš Šefčovič
podpredseda Európskej komisie pre medziinštitucionálne vzťahy a strategický výhľad
Kancelárka Merkelová bude jednoznačne chýbať na politickej scéne EÚ. Medzi ostatnými lídrami si vybudovala azda neporovnateľný rešpekt a autoritu – určite pre svoj veľký politický cit, detailnú znalosť problematiky a silný európsky rozmer vrátane strategického prístupu k tomu, čo je dobré pre Úniu a jej členské krajiny.
Môžem to potvrdiť na základe opakovanej možnosti komunikovať s ňou aj s jej najbližším okolím – či už išlo o naše rokovania o vstupe do eurozóny, o krízy posledných rokov, o tému energetickej bezpečnosti v podobe trojstrannej dohody medzi EÚ, Ukrajinou a Ruskom alebo o tému batérií.
Kancelárka si vždy pamätala všetky kľúčové mená, čísla a vycítila jadro problému. Každý štátnik na svete jej rád zodvihol telefón. Nielen preto, že reprezentuje veľkú krajinu, ale aj preto, že bola férová, konštruktívna a chcela veci riešiť.
Katarína Mathernová
zástupkyňa generálneho riaditeľa odboru Európskej komisie pre vzťahy so susednými štátmi
Pôsobenie kancelárky Merkelovej bolo pre Úniu veľmi výrazné a dôležité. Ukázala sa ako veľmi zručná politička, ktorá Európu stabilizovala počas rôznych kríz, ktorými sa zmietala. Od finančnej a ekonomickej, po krízu utečeneckú, brexit, až po súčasnú pandémiu.
Bola triezvym a zmierujúcim hlasom, ktorý pomohol Európskej únii preplávať cez občasné búrlivé vody. Bola jasným hlasom obrany Ukrajiny proti ruskej agresii a za spoluprácu v rámci transatlantického spoločenstva.
Na čom pracovala menej, a čo jej nástupca bude musieť akcelerovať, je modernizácia nemeckej ekonomiky, kde ešte stále dominujú tradičné sektory a výroba. V každom prípade bolo jej dlhé pôsobenie ako kancelárky také výrazne, že bude za stolom lídrov EÚ veľmi chýbať.
Miriam Lexmann
europoslankyňa za Európsku ľudovú stranu / KDH
Šestnásť rokov Angely Merkelovej v pozícii kancelárky do istej miery všetkých prekvapilo. Nielen dĺžkou vládnutia, ale aj tým, ako sa dokázala zhostiť funkcie a zodpovednosti.
Bola tichou a emóciami v politike zbytočne neplytvajúcou silou, ktorá dokázala mnohokrát pomôcť nájsť zúčastneným stranám kompromis a určiť smer napredovania Nemecka a aj Európskej únie, či už išlo o finančnú krízu, hrozbu rozpadu eura pri eurovale, utečeneckú či pandemickú krízu.
Mnohé z týchto ťažkých období zanechali jazvy na vzťahoch a charaktere EÚ, pretože sme ich riešili bez skutočnej fundamentálnej diskusie a často sme sa vzdialili od najzákladnejších hodnôt a princípov, na ktorých Úniu postavili otcovia zakladatelia.
Keď to prenesieme na nemeckú domácu politickú scénu, výzvy viedli k postupnému vyprázdňovaniu CDU a do istej miery stierali rozdiely medzi tradičnými stranami. Tento trend potvrdzujú aj volebné výsledky, či to už bude „Jamajka, semafor alebo Mickey Mouse“.
S mimoriadne silnou osobnosťou akou je Merkelová, súvisí aj fakt, že popri nej nevyrástol jej prirodzený nástupca pre Nemecko a Európu.
Alexandr Vondra
europoslanec Európski konzervatívci a reformisti/ODS
Na štýl vládnutia v ére Merkelovej budeme ešte spomínať s vďakou, ale jej dedičstvo považujem za sporné. Oceňujem jej pragmatickú a neimpulzívnu povahu.
Voči strednej Európe sa nikdy nesprávala nadradene, brala do úvahy všetky premenné, jej vzťah s V4 bol oveľa lepší, než sa zvonku javilo.
K spôsobu riešenia migračnej krízy z jej strany som však kritický. Myslím, že čas najlepšie ukázal, ktoré riešenie je funkčné a dlhodobo udržateľné a sami nemeckí politici dnes hovoria, že rok 2015 sa nesmie opakovať.
Dochádzalo vtedy podľa mňa k nespravodlivej ostrakizácii Maďarska, hoci sama Merkelová sa na tom nepodieľala.
Okrem toho jej vyčítam odchod od jadra, ktorý rozbil energetický trh v strednej Európe, a s tým súvisiacu výstavbu plynovodu Nord Stream 2, ktorý zvýši závislosť od Ruska. Tie tri chyby nerozbili stabilitu teraz, ale budú mať následky v budúcnosti.
Domnievam sa tiež, že v domácej politike svojím prílišným ústupom do stredu urobila chybu, ktorá viedla k tomu, že dnes časť prirodzených voličov CDU/CSU volí AFD či FDP.
Avšak z hľadiska Európy išlo o političku ochotnú ku kompromisom, z čoho sme ťažili aj my. Veľmi sa obávam, čo a kto ju v tomto ohľade nahradí, nakoľko bude ochotný tlačiť nemecký pohľad na úkor zvyšku a možno aj proti jeho vôli.
Merkelová taká nebola.
Monika Beňová
europoslankyňa Skupiny progresívnej aliancie socialistov a demokratov v Európskom parlamente/Smer-SD
Merkelová počas celého pôsobenia na poste nemeckej kancelárky ovplyvňovala dianie a dominovala nielen v Nemecku, ale aj v európskej a svetovej politike. Bude najdlhšie slúžiacou kancelárkou v povojnovej histórii Nemecka.
Má nepochybný talent na dosahovanie kompromisov, s ktorými netreba vždy súhlasiť, no aj vďaka nim sa podarilo Európu previezť všetkými spomínanými krízami.
Či už počas finančnej a dlhovej krízy spojenej s hroziacim rozpadom eurozóny, utečeneckej krízy, ale aj počas tej súčasnej, spôsobenej pandémiou vírusu covid-19 dokázala obrusovať hrany a pomohla svojím prístupom udržať Úniu pohromade. Obdobie jej pôsobenia sa aj vďaka tomu bude spájať so stabilitou a prosperitou.
Ivan Štefanec
europoslanec za Európsku ľudovú stranu/KDH
Za svoje pôsobenie na čele najväčšej európskej krajiny si Merkelová zaslúži uznanie a obdiv. Nemecko aj Európu previedla cez viacero kríz a dosah jej rozhodnutí zhodnotí až história.
Ako politička vždy dokázala vyvažovať rôzne záujmy v prospech celku.
Michal Šimečka
europoslanec Progresívneho Slovenska
Merkelová bude už navždy vnímaná ako významná osobnosť európskej politiky. Na rozdiel od svojich predchodcov, žiaľ, nemala ambicióznejšiu víziu, kam posunúť európsky projekt.
Nič to však nemení na tom, že dokázala Nemecko aj Úniu previesť viacerými krízami, mala jasné hodnoty a preferovala odborné riešenia pred lacným populizmom.
Jej zásadový postoj počas utečeneckej krízy, keď sa postavila na stranu humanizmu napriek značným politickým nákladom a praktickým výzvam, bol toho najlepším príkladom.
Pokiaľ ide o finančnú krízu v roku 2008, nielen Európa, ale prakticky celý svet mal reagovať rýchlejšie a masívnejšie. Pozitívom je fakt, že sme sa z toho poučili a na súčasnú pandemickú krízu reagovali promptne.
Doviesť južné štáty a takzvanú šetrnú štvorku (s Holandskom na čele) k dohode o Fonde obnovy bolo mimoriadne zložité, ich predstavy o balíku pomoci boli diametrálne odlišné. Že sa to podarilo, a aj na obnovu Slovenska môžeme už dnes čerpať európske miliardy, je aj vďaka líderstvu Angely Merkelovej.
Martin Klus
štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí SR
Merkelovú, tak ako ďalších významných lídrov, by sme mali hodnotiť nielen z pohľadu Slovenska, ale aj z pohľadu prínosu pre spoločné európske záujmy.
Spolková kancelárka pomohla naplniť víziu návratu krajín nášho regiónu vrátane Slovenska do rodiny európskych demokracií. Pre Slovensko bola mimoriadne dôležitá pozornosť, ktorú Nemecko počas jej pôsobenia venovalo tomuto regiónu. Rád by som však vyzdvihol aj dôraz Merkelovej na spoločný hlas Európskej únie, ktorá je alfou a omegou vplyvu a jej úlohy vo svete.
Súhlasím s bývalým predsedom Európskej komisie Jeanom-Claudom Junckerom, ktorý nazval Merkelovú nemecko-európskou kancelárkou. A to nielen pre váhu politiky a ekonomiky Nemecka, ale najmä pre jej pragmatizmus, trpezlivosť a schopnosť hľadať možné kompromisy, ktoré do rokovaní o európskej politike prinášala.
Iste, boli aj témy, kde sa naše pohľady na problémy v danom čase rozchádzali. Napríklad v časoch migračnej krízy v rokoch 2015 a 2016, či v súvislosti so stavbou plynovodu Nord stream 2, no pozitívne pôsobenie Angely Merkelovej ako líderky v iných náročných časoch je nespochybniteľné.
Príkladom je globálna finančná kríza, ktorá mala svojho času dopad aj na naše politické dianie a celý svet sa ocitol v recesii. Fiškálna politika na európskej úrovni presadzovaná Nemeckom však mala pozitívny vplyv na slovenskú ekonomiku a aj pokrízové zotavenie Únie.
„Zostať pokojný, ale nie nečinný,“ boli jej slová v začiatkoch prepadu kapitálových trhov. Svojimi krokmi a postojmi prispela k udržaniu eura ako silnej meny a eurozóny ako kompaktného celku.
Podobne sa s Merkelovej érou bude spájať aj pokračujúca globálna pandémia covid-19. Aj v časoch, keď išlo doslova o život, zohrala významnú rolu autorita jej osobnosti, schopnosť zvládať krízy rozvážnym spôsobom a umenie spájať. Politika Nemecka, počas krízy aj vo funkcii predsedníckej krajiny EÚ, zabezpečila, v zmysle solidarity v rámci EÚ, tie najkvalitnejšie vakcíny aj pre občanov Slovenska.
A netreba tiež zabúdať, že spoločná iniciatíva Merkelovej a francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona bola základným stavebným kameňom pre bezprecedentný mnohomiliardový plán obnovy európskej ekonomiky po pandémii, z ktorého budeme profitovať aj my.
Preto si myslím, že kancelárku oprávnene môžeme považovať za veľkú osobnosť európskych a svetových politických dejín. Za všetko hovorí hodnotenie jedného z najväčších kritikov Bruselu Jaroslawa Kaczynskeho: „Bez nej by sa bola Európa dávno rozpadla“.
Peter Kmec
poslanec NR SR, člen Hlas-SD, bývalý veľvyslanec v USA
Nemecko je od konca druhej svetovej vojny hlavným motorom európskej integrácie. Merkelová sa zaradila medzi takých velikánov nemeckej politiky, akými boli Konrad Adenauer, Willy Brandt, Helmut Schmidt, Helmut Kohl alebo Gerhard Schröder.
Pôsobenie Angely Merkelovej v kresle nemeckej kancelárky možno hodnotiť prevažne pozitívne, pretože sa výrazne zasadila za stabilizáciu nemeckej vnútropolitickej scény aj vďaka vytvoreniu troch „veľkých koalícií“ s nemeckými sociálnymi demokratmi. To jej vytvorilo priestor venovať sa intezívnejšie európskym témam.
Vo viacerých prípadoch sa stala hlavným mediátorom pri nezmieriteľných pozíciách členských štátov (rozpočet EÚ, migrácia, finančná kríza, covid-19) a iba za jej veľkého prispenia sa podarilo dosiahnuť európsky konsenzus, a tak vyviezť EÚ z patových situácií.
Za najkontroverznejšie považujem jej pôsobenie v oblasti migrácie. Počas utečeneckej krízy v rokoch 2015 až 2018 urobila niekoľko chybných rozhodnutí, ktoré povzbudili nekontrolované vlny ilegálnych imigrantov do Európy.
Pritom sú mi sympatické jej vyjadrenia z roku 2010 o „úplnom zlyhaní pokusov o vybudovanie multikultúrnej spoločnosti v Nemecku“ a o „potrebe prisťahovalcov integrovať sa a prijať nemeckú kultúru a hodnoty“.
Peter Stach
analytik, autor podcastu Modrá vlna
Pani kancelárka Merkelová stelesňuje cennú kombináciu národného a aurópskeho. Pri všetkých troch krízach vnášala do rozhodovania na európskej úrovni nemeckú perspektívu a nemeckú dôslednosť - či už išlo o pohľad na verejný dlh, snahu za každú cenu sa vyhnúť humanitárnemu zlyhaniu, alebo dôveru v expertné inštitúcie štátu.
No zároveň dbala o to, aby “nemeckosť”, ktorú zastupuje, bola súčasťou európskych riešení, aby takéto riešenia vždy spolutvorila a nie ich brzdila. Je veľa politikov, ktorí sú v Európe európski a doma národní.
Pani Merkelová však dokázala doma vystupovať ako európska politička, ktorej záleží na Nemecku a v Bruseli ako nemecká kancelárka, ktorej záleží na osude Európy. Tým významne prispela k stabilite Únie práve v krízových momentoch.
Jakub Wisnieski
analytik Globsec Policy Institute
Merkelová bude v európskych kruhoch chýbať, chýbať by mala aj Slovákom. Bola tvárou Nemecka, ktoré je stabilné, nepopulistické, zodpovedné, pevne vládnuce a pomerne odolné voči lacnému nacionalizmu.
Hovorím „pomerne“, pretože to bola nemecká kancelárka, ktorá dala zelenú pokračovaniu projektu Nord Stream 2 napriek geopolitickým následkom voči Únii a Ukrajine. Bola to Merkelová, ktorá dozerala na veľmi prísne podmienky pre Grécko, aby dostalo pomoc počas rozpočtovej krízy. To viedlo k zlej krvi a k vzájomnému obviňovaniu.
Nemecko často kritizovali za to, že konalo až v poslednej možnej chvíli – keď už euro kolabovalo, keď pandémia trhala európsku ekonomiku na kúsky, keď stále ďalšie a ďalšie vlády zbavovali zodpovednosti za ľudí v núdzi na európskych hraniciach.
Celkovo však Nemecko vyvážalo stabilitu jej vládnutia do Únie, čo často znamenalo, že Nemecko ako najväčší prispievateľ do európskeho rozpočtu platilo účty alebo prinútila európskych partnerov zmieriť sa s ťažkými politickými rozhodnutiami, napríklad s úniovými sankciami voči Rusku.
Vďaka Merkelovej si Nemecko udržalo povesť ochrancu európskej solidarity (pri koordinácii vakcinačných programov alebo pri postpandemickej reakcii), garanta humanitárnych štandardov (pri prijatí státisícov sýrskych utečencov v roku 2015) a piliera európskej ekonomiky (keď sa postavilo za spoločnú menu).
Tomáš Strážay
analytik Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku
Parafrázujúc slová jedného nemeckého spisovateľa, vládnutie Merkelovej možno prirovnať k jazde autom v hustej hmle. Vodič je v takomto prípade veľmi obozretný, pomalými krokmi postupuje dopredu, avšak nevie, aká cesta a prekážky ho čakajú ďalej. Vidí dobre na päť, avšak nie na sto metrov.
Vďaka pragmatickému prístupu Angely Merkelovej ako predstaviteľky najväčšej európskej ekonomiky zvládla Únia finančnú krízu i krízu eurozóny bez zásadnejších negatívnych dopadov. Na druhej strane, ani kríza neposunula nemeckú vládu či presnejšie vlády Mekelovej smerom k podpore užšej integrácie v rámci EÚ, absentovala tiež zreteľnejšia vízia ďalšieho smerovania Únie.
Prelomový moment v tomto kontexte nastal až po odsúhlasení plánu obnovy, keď Nemecko fakticky po prvý raz na európskej úrovni súhlasilo so schválením pôžičiek a grantov ako nástrojov solidarity slúžiacich na vyrovnanie sa s dopadmi koronakrízy.
V prípade utečeneckej krízy sa nemecká kancelárka stala symbolom humánneho riešenia, pričom krízu poňala do značnej časti aj ako príležitosť. Nemalá časť obyvateľov Nemecka však takýto prístup kritizovala, čo sa prejavilo aj na poklese podpory Merkelovej v období, keď kríza vrcholila.
Kritický postoj zaujala aj časť obyvateľov ďalších štátov EÚ, aj keď nemecká kancelárka ich krajiny svojím postojom paradoxne odbremenila od záväzkov prijímať nemalú časť utečencov na vlastné územie.
EÚ je aj naďalej rozdelená v otázke povinných redistribučných kvót pre migrantov, čo naštrbuje jej jednotný postup.
Rýchly nástup pandémie koronavírusu spôsobil nielen v Nemecku, ale aj v celej EÚ šok, v rámci ktorého sa u obyvateľov generovali nerealistické očakávania súvisiace s úlohou EÚ v celom procese. Tá však spočiatku disponovala iba obmedzenými nástrojmi, ktoré sa postupne posilňovali, respektíve sa vytvárali nové.
Na rozdiel od Slovenska, kde bola a je z pochybení pri eliminácii pandémie obviňovaná skôr slovenská vláda, v prípade Nemecka kritika smerovala na Brusel, pričom dôveryhodnosť EÚ v očiach nemeckej populácie v čase pandémie pomerne výrazne poklesla.
Zatiaľ čo kancelárka mohla byť spokojná s pretrvávajúcu podporou svojej vlády, pokles dôvery nemeckej verejnosti voči EÚ poukazuje na určité zlyhanie, prinajmenšom v komunikácii.
Martin Ehl
analytik denníka Hospodářske noviny
Merkelová sa stala svojho druhu ojedinelou inštitúciou v Európe. Počas finančnej, utečeneckej či pandemickej krízy bolo dobré vidieť politika, ktorý v ťažkostiach, ktoré sa objavujú len raz za desaťročie, dokáže zachovať chladnú hlavu a vytvoriť podmienky pre riešenie na celoeurópskej úrovni.
Zároveň to však ukázalo – najmä počas finančnej a utečeneckej krízy – limity toho, čo môže dokázať jeden politik, hoci stojí na čele najsilnejšej členskej krajiny Európskej únie.
Nemeckom vo finančnej kríze presadená politika úspor a nemecká otvorená náruč utečencom bez koordinácie s ďalšími členmi EÚ zanechali následky, z ktorých sa bude Únia spamätávať ešte dlho, ak sa vôbec dajú napraviť. Najmä tie druhé, na ktorých stavajú svoju politiku lídri ako Viktor Orbán alebo Andrej Babiš.
Rolu Angely Merkelovej bude preto v tejto súvislosti potrebné ešte kriticky zhodnotiť, aj keď teraz budú najskôr prevažovať pozitívne hodnotenie jej kariéry a zásluh o vývoj v Európe, ktoré sú nesporné.
