BRDO. Vedúci predstavitelia Európskej únie sa v utorok stretli prvýkrát od chaotického odchodu vojsk Západu z Afganistanu a nedávneho rozhodnutia Austrálie zrušiť objednávku francúzskych ponoriek.
V súvislosti s týmito udalosťami tvrdili, že Európa potrebuje získať väčšiu autonómiu v oblasti obrany.
Zníženie kritických závislostí
Neformálne rozhovory na slovinskom zámku Brdo mali pripraviť pôdu pre neskorší októbrový samit EÚ v Bruseli.
Keďže „európska dvadsaťsedmička“ má napätý vzťah s Čínou a témou týchto dní sú i rastúce ceny energií, zúčastnení mali viacero dôležitých oblastí na prediskutovanie.
Slovinský prezident udelil Merkelovej najvyššie štátne vyznamenanie Čítajte „Vzhľadom na nedávne krízy sme sa zaviazali upevniť svoje silné stránky a posilniť našu odolnosť znížením našich kritických závislostí. Aby bola Európska únia efektívnejšia a asertívnejšia na medzinárodnej scéne, musí zvýšiť svoju schopnosť konať nezávisle,“ povedal predseda Európskej rady Charles Michel na margo nedávneho geopolitického vývoja.
Rýchle prevzatie moci nad Afganistanom v podaní hnutia Taliban odhalilo závislosť EÚ od jej amerického spojenca. Bez podpory USA by mnohé európske krajiny nemohli zabezpečiť odchod svojich občanov alebo dokonca vojsk.
V súvislosti so sporom o nový bezpečnostný pakt v indicko-tichomorskom regióne sa na stranu Francúzska, ktoré prišlo o spomenutý kontrakt s Austráliou na dodávku ponoriek, postavilo viacero členských štátov EÚ.
Macron vyzval na posilnenie vzťahov s USA
Samotný prezident Francúzska Emmanuel Macron vyzval spojencov v EÚ na posilnenie vzťahov s USA a na rozvoj európskych kapacít.
„Na technologickej a priemyselnej, ekonomickej, finančnej, ale aj vojenskej úrovni, musíme vybudovať podmienky silnejšej Európy. Viete, že tomu hlboko verím,“ povedal Macron.
Obchod s Čínou aj sankcie
Lídri EÚ diskutovali aj o vzťahu s Čínou. Tejto téme sa únia ako celok nevenovala viac ako rok.
Od ostatných rozhovorov blok prijal rozsiahlu investičnú dohodu s Pekingom, ale aj schválil sankcie voči čínskym predstaviteľom pre porušovanie ľudských práv v regióne Sin-ťiang.
Ako poznamenal Michel, EÚ bude sledovať svoje vlastné záujmy, najmä vo vzťahu s Čínou, ktorú považuje za „konkurenta, partnera i systémového rivala“.
Na pozadí samitu sa konali protesty stoviek ľudí, ktorí demonštrovali proti pandemických obmedzeniam slovinskej vlády.
Demonštrácia nesúvisela priamo so samitom, ale lídri protestov zrejme chceli získať väčšiu mediálnu pozornosť zahraničných reportérov, ktorí sa o túto udalosť zaujímali.
Stratégia pre rýchlu reakciu
Účastníci summitu diskutovali aj o koncepte nového obranného systému EÚ s názvom Strategický kompas EÚ a plánujú vytvorenie síl rýchlej reakcie EÚ.
Predseda Európskej rady Charles Michel vyhlásil, že Európska únia a NATO vypracujú novú spoločnú deklaráciu do júna 2022, keď sa má konať ďalší summit NATO. Táto stratégia a plány síl pre rýchlu reakciu by mali byť odobrené v marci 2022.
Michel vo svojom vyhlásení, ktoré bolo zverejnené aj na sociálnych sieťach, informoval, že šéf európskej diplomacie Josep Borrell predloží prvý návrh tzv. strategického kompasu v novembri 2021 s tým, že EÚ ho prerokuje v decembri a schváli ho v marci na pravidelnom zasadnutí Európskej rady pre obranu.
Dodal, že "novú politickú deklaráciu s NATO sa budeme snažiť dosiahnuť pred summitom NATO v júni 2022".
Vo svojom vyhlásení Michel opäť ubezpečil, že spolupráca medzi EÚ a NATO je základným kameňom bezpečnosti európskeho spoločenstva.
EÚ je podľa Michela horlivým zástancom multilateralizmu a obhajcom medzinárodného poriadku založeného na pravidlách, je otvorená svetu a odmieta protekcionizmus.
"Zaviazali sme sa spolupracovať s našimi spojencami a partnermi s podobným zmýšľaním, najmä s USA a v rámci NATO, ktoré je základným kameňom našej bezpečnosti," zdôraznil Michel.
