TEHERÁN. Irán chce "bezodkladne" dokončiť kontroverzný ťažkovodný reaktor v Aráku, uviedol podľa agentúry ISNA iránsky viceprezident a šéf Iránskej organizácie pre atómovú energiu (AEOI) Mohammad Eslámí.
"Projekt Arák musí byť dokončený a uvedený do prevádzky okamžite, s domácou technológiou a domácimi odborníkmi," vyhlásil Eslámí počas návštevy jadrovej elektrárne v stredoiránskom Aráku, počas ktorej sa podľa agentúry DPA stretol s miestnymi jadrovými odborníkmi.
Kontroverzná téma
Reaktor na ťažkú vodu v Aráku je v posledných rokoch veľmi kontroverznou témou, pretože Irán by mohol potenciálne využiť tam vyrobené plutónium aj na zostrojenie jadrovej bomby.
Režim v Teheráne pritom odmieta podozrenia, že by mal takýto zámer.
V súlade s dohodou uzavretou v júli roku 2015 medzi Iránom a šiestimi veľmocami (USA, Rusko, Čína, Británia, Francúzsko a Nemecko) sa Teherán zaviazal, že obmedzení časti svojich jadrových prevádzok, ku ktorým patrí aj Arák.
Irán preto začal s rekonštrukciou zariadenia v Aráku, ktoré malo byť prestavané tak, aby nemohlo slúžiť na výrobu plutónia využiteľného pre atómovú bombu. Jadro reaktora malo byť podľa dohody odstránené a zabetónované, aby nemohlo byť v budúcnosti znovu aktivované.
Namiesto desiatich kilogramov plutónia ročne sa ho v Aráku po uzavretí dohody vyrobilo menej ako kilogram.
Jadrové rokovania
V reakcii na odstúpenie bývalého amerického prezidenta Donalda Trumpa od dohody JCPOA však začal Irán postupne porušovať záväzky a obmedzenia svojho jadrového programu.
Nová vláda prezidenta Ebráhíma Raísího po júnových voľbách v Iráne deklarovala zámer uviesť reaktor v Aráku do prevádzky.
Raísí a minister zahraničných Hosejn Amír Abdollahján už viackrát zdôraznili, že Irán splní svoje záväzky iba vtedy, ak sa bude implementovať dohoda o iránskom jadrovom programe, a najmä ak budú zrušené nové sankcie USA.
Teherán sa stavia ústretovo aj k obnoveniu jadrových rokovaní vo Viedni, ale ako podmienku požaduje uvoľnenie aspoň časti svojich zmrazených bankových účtov v zahraničí.
Rokovania o záchrane jadrovej dohody uzavretej v roku 2015, ktoré boli obnovené v apríli vo Viedni, boli pozastavené po iránskych júnových prezidentských voľbách a po zmene vlády v Teheráne.
Trumpov nástupca v úrade Joe Biden vyjadril ochotu vrátiť sa k dodržiavaniu dohody, očakáva však, že Irán začne najskôr opäť plniť z nej vyplývajúce záväzky.
