BERLÍN, BRATISLAVA. Muhanad al-Halak sa narodil v Iraku, ale do Nemecka prišiel, keď mal jedenásť rokov. Jeho rodina sa usadila v Bavorsku. Pred týždňom sa dostal do parlamentu.
Sám hovorí, že by sa chcel stať tvárou toho, ako sa Nemecko mení. Chce byť zástupcom čoraz silnejšej generácie Nemcov, ktorí sa síce narodili mimo krajiny, ale naučili sa jazyk a sú aktívnou súčasťou spoločnosti.
„Chcem mladým ľuďom ukázať, že sa tvrdou prácou môžu presadiť bez ohľadu na to, odkiaľ sú, ako vyzerajú alebo akú majú vieru,“ povedal pre New York Times.

Jeden z tých starších
Má tridsaťjeden rokov, ale paradoxne, medzi novými poslancami sa môže cítiť ako jeden zo skúsenejších. Nemení sa len nemecká spoločnosť, ale po minulotýždňových voľbách aj Bundestag.
Doteraz v ňom tvorili ľudia mladší ako štyridsať rokov približne sedminu poslancov, po novom to bude asi tretina. Bude tam tiež viac žien a prvé dve transgender poslankyne.
V Nemecku sa hovorí o konci éry, keď krajine vládli prevažne starší muži, aj keď to nie celkom platí.
Hegemóniu už čiastočne narušila Angela Merkelová, ktorá sa pred šestnástimi rokmi stala prvou ženou na čele nemeckej vlády a v päťdesiatjeden rokoch historicky najmladšou kancelárkou.
Mladí voliči a mladí kandidáti hlasovali najmä za Zelených a Stranu slobodných demokratov (FDP), ku ktorým patrí aj al-Halak. Tieto strany sľubovali zmenu politiky, kým hlavní súperi hovorili o kontinuite.