BRATISLAVA. Na brutálny útok islamistických extrémistov, ktorý úplne zmenil jeho život a prácu, si Ahmedur Rashid Chowdhury spomína len čiastočne.
Vie len to, že dvaja mladí muži vtrhli s mačetami v rukách do jeho kancelárie v bangladéšskej metropole Dháka. Čo presne sa však v októbri 2015 stalo ďalej, si už nepamätá.
Neskôr mu povedali, že jeden z útočníkov po ňom strieľal, ale zachránil ho kolega, ktorý do strelca odkopol stoličku. Guľka Chowdhuryho minula a on prežil len tesne.
Nechcel som odísť
Vydavateľ prác sekulárnych autorov v krajine, kde je čoraz silnejší džihádizmus s veľmi malou toleranciou voči čomukoľvek, čo by sa dalo označiť za protiislamské, mal dlho pred útokom pocit, že je v ohrození.
Vo februári tohto roka Chowdhury na vlastné oči videl vraždu jedného z jeho priateľov, v nasledujúcich mesiacoch zas zabili niekoľkých blogerov.
Po útoku sa mu naskytla príležitosť žiť a pracovať v nórskom Skiene. Prišla od organizácie Medzinárodná sieť miest poskytujúcich útočisko (ICORN), ktorá zastrešuje spisovateľov a umelcov žijúcich a pracujúcich v ohrození.
„Keď som prvýkrát dostal pozvanie od ICORN-u, nechcel som odísť. Vedel som, že v tom prípade by som už nemohol pokračovať v práci v Bangladéši,“ hovorí Chowdhury.
Krajina, ktorá môže skončiť pod vodou Čítajte Napriek obávam o prácu ho nakoniec aktivisti a ďalší autori presvedčili, aby odišiel. Na multižánrovom festivale [fjúžn], ktorý v septembri v Bratislave zorganizovala Nadácia Milana Šimečku, vysvetľoval, že odchod naozaj zmenil jeho prácu, ale iným spôsobom, ako sa pôvodne obával.
Odchod do Nórska v roku 2016 mu umožnil vytvoriť online verziu jeho magazínu Shuddhashar (Slobodný hlas) a slobodne publikovať. Vďaka tomu jeho čitatelia pochádzajú už z 56 krajín sveta.
Jeho vlasť ho však stále láka a chcel by sa vrátiť.
