Nemecká noc: nezlomný duch?

Divadlo Aréna sa po Židovskej a Rakúskej noci tentoraz podujali za jeden večer prezentovať všetko, čo dali Nemci svetovému "duchu i bruchu". Nemecké matky mali šikovných a múdrych synov v mnohých oblastiach. "Géniov hudby mali fúru, nebol tam len jeden guru," ako zaveršoval Tomáš Janovic na úvod Nemeckej noci v Bratislave.

Tomu veľkému národu treba uznať, že jeho príslušníci vymysleli mnohé užitočné veci - dirigentskú taktovku, ďalekohľad, kulturistiku, fotoaparát, gramofón, televíznu obrazovku, reformáciu, filter na kávu, vzducholoď i relativitu. No zmiešať würsty s Martinom Lutherom, aby sa na tomto pozadí dobre vynímalo nové BMW radu 7 - na to sa mohol podujať jedine režisér - a v tomto prípade aj scenárista - Jozef Bednárik.

Ako na vlnovej dráhe sa prítomní noci presúvali storočiami i žánrami, jedinou istotou im bola sprievodkyňa - Brechtova Matka Guráž v dobromyseľnom podaní Božidary Turzonovovej. Všetko sa to začalo v roku nula - a tak sviatočne naladení hostia neboli ušetrení hrôz zbombardovaného Nemecka z roku 1945. Skratkovitá prezentácia míľnikov hrdinov povojnovej histórie doplnená šanzónmi Loretty Sternovej sa v sekvencii "nádej" skončila búraním berlínskeho múra.

Bezmenné hrdinky, ktoré si "ako prvé osušili slzy a začali z ruín budovať nemecký štát", prišla na javisko zastupovať veľvyslankyňa Nemecka na Slovensku pani Uta Mayerová-Schalburgová. Svätojánsky večer bol totiž neoficiálne jej rozlúčkou so Slovenskom. Táto dáma u nás "stratila svoje srdce", a tak jej Juraj Stern odovzdal náhradné, doslovne na dlani. Bolo zlaté, dlaň bola strieborná, akoby to zruční slovenskí drotári celé udrôtovali.

Po malej prehliadke nemeckého umu, sme sa od Fausta cez Schillerovu poému či jednu zo Samopašných hier Hansa Sachsa prepracovali až k nemeckej doméne - k hudbe. Tá sa zmenila na nepochopiteľný súboj medzi klasikou v podaní Pressburger Philharmoniker a "ľahšou múzou" reprezentovanou Bratislava Hot Serenaders. Mimochodom, charizmatického speváka Henri de Wintera by sa dalo počúvať aj dlhšie, podobne ako Schumannovo sólo na violončelo, prečo však prekladať jedno druhým? Sendvič predsa nie je nemeckým vynálezom! Preklikávania zo štýlu do štýly, z témy na tému bolo niekedy priveľa aj na človeka zvyknutého na diaľkové ovládanie. (Autor spojovacích textov Tomáš Janovic sa pri oslích mostíkoch poriadne zapotil.)

Na dojímavé uspávanky v podaní Denisy Šlepkovskej si teda prítomní museli počkať do 23. h, na profesionálne odtancovanú baletnú feériu na motívy Mannovej poviedky Malý pán Friedemann došlo ešte neskôr, a Csongora Kassaia ako konferenciéra Kit-Kat klubu z nitrianskej produkcie muzikálu Kabaret diváci ocenili až pred polnocou.

Nemecká noc wágnerovských rozmerov si teda žiadala divákov s nezlomným duchom i telom. Škoda, že tvorcovi neprezentovali aj ďalšiu silnú stránku nemeckej kultúry - dramaturgiu.