Vyhodil televízor, večeria chlieb a púpavu

"Ak by som sa vrátil do mesta, určite by som tam zahynul," začína rozprávanie o svojom spôsobe života Erik Jakub Groch, 48-ročný spisovateľ. Jeho meno je vo všetkých encyklopédiách a je časťou maturitnej otázky. Tento rodák z Košíc sa pred troma rokmi dobrovoľne odsťahoval do obce Uloža.

Žije tam v drevenici, v jedinej izbe. Každý jeho deň je navlas rovnaký. Ráno sa umyje studenou vodou alebo snehom. Je chlieb a zbiera si bylinky. Na večeru mu ako vegánovi stačí krajec a jedna púpava. Ak chce sladkosť, zoberie potlčené vlašské orechy a zaleje ich medom. Dobré je aj sušené ovocie.

Variť si Erik vlastne nemôže. V jeho dome nie je sporák, ale ani tečúca voda, práčka či televízor. Ten vyhodil pred 23 rokmi, noviny nečíta 10 rokov. "Špinavé veci pravidelne nosievam k známym do Levoče, tam mi to operú. Nič lepšie sa mi nepodarilo vymyslieť," priznáva tento autor poézie a rozprávok.

Rovnako dodáva, že kompromis urobil aj v prípade výdobytkov techniky ako je notebook a mobilný telefón. "To, že ma uživí písanie, pokladám za dar z nebies," hovorí. A ešte má rádio, hoci tvrdí, že častejšie počúva spev vtákov.

Izba, kde Erik Groch býva, je zariadená z pohľadu zahraničného turistu štýlovo. Je v nej stojanové umývadlo s lavórom, ľanové prikrývky, starožitné obrázky, obrovská pec. Ten domov hľadal po 200 dedinách. V Uloži, kde žije 184 obyvateľov, mu učarovala vysoká nadmorská výška a prekrásna príroda.

"Do svojich 45 rokov som prešiel kus sveta od Košíc po Afriku, no takú krásu ako v Uloži som nevidel. Dal som si sľub, že do Bratislavy viac nevkročím. Toto mesto má zlú charizmu. Ľudí, čo sa sťahujú na vidiek, pribúda. Garsónka v Bratislave stojí viac než milión korún. A čo tým získate ? Štyri steny uprostred betónu."

Erik našiel v Uloži to, po čom túžil - pokoj.