JARINJE. Kosovskí Srbi stiahli v sobotu nákladné aj osobné autá zo srbsko-kosovských hraníc.
K uvoľneniu blokády pristúpili na základe dohody sprostredkovanej Európskou úniou zameranej na zmiernenie napätia, ktoré na hraniciach medzi oboma krajinami vypuklo v dôsledku sporu okolo automobilových poznávacích značiek. Informovala o tom agentúra Reuters.
Z hraníc sa okrem kosovských Srbov stiahli aj príslušníci špeciálnych jednotiek kosovskej polície, ktorí tam boli povolaní pred dvoma týždňami na to, aby z áut prechádzajúcich cez hranice odstraňovali srbské poznávacie značky a nehádzali ich dočasnými kosovskými, približuje agentúra AP.
Na hraniciach teraz hliadkujú vojaci medzinárodnej misie pod velením NATO v Kosove.
Situácia na kosovsko-srbských hraniciach sa vyostrila po tom, ako tam kosovskí Srbi od 20. septembra protestovali voči zákazu vstupu áut so srbskými poznávacími značkami do Kosova, pričom cesty vedúce k hraničným priechodom Jarinje a Brnjak zatarasili kamiónmi.
Priština zdôrazňuje, že takýto zákaz zaviedla recipročne po tom, ako Srbsko odmietlo na svoje územie vpúšťať autá s kosovskými značkami, ktoré podľa Srbska naznačovali, že Kosovo je nezávislým štátom.
Belehrad samostatnosť Kosova odmieta a tak žiadal, aby vodiči pri príchode do Srbska kosovské značky zo svojich áut odstránili a nahradili ich inými, dočasnými.
Srbsko a Kosovo však napokon vo štvrtok dosiahli dohodu, ktorú im pomohol uzavrieť osobitný predstaviteľ EÚ pre dialóg medzi Belehradom a Prištinou Miroslav Lajčák. Dohodli sa na tom, že v oblasti budú počas nasledujúcich 14 dní hliadkovať vojaci z KFOR. V súlade s dohodou budú tiež obyvatelia oboch krajín prekrývať pri vstupe na územie svojho suseda svoje štátne symboly na poznávacích značkách nálepkami, približuje AP.
Misia KFOR pozostáva z približne 4000 vojakov z 28 krajín, pričom ju vedie NATO a podporujú Spojené štáty aj EÚ. Jej zámerom je znižovať napätie medzi obyvateľmi Kosova - väčšinovými etnickými Albáncami a menšinovými Srbmi.
Kosovo vyhlásilo nezávislosť od Srbska v roku 2008 - deväť rokov po tom, ako NATO uskutočnilo 78 dní trvajúcu operáciu spočívajúcu v náletoch na ciele v Srbsku, čím chceli spojenci zastaviť perzekúcie etnických Albáncov v Kosove.
Veľká časť západných krajín uznala nezávislosť Kosova, ale Srbsko a jeho spojenci - Rusko a Čína - tak odmietajú urobiť. Uznania sa Priština zatiaľ nedočkala ani od piatich členov EÚ — Slovenska, Španielska, Grécka, Cypru a Rumunska.
EÚ od roku 2011 iniciuje rozhovory zamerané na normalizácie vzťahov Prištiny s Belehradom. V rámci nich už obe strany dospeli k viac ako 30 dohodám, z ktorých väčšina sa však dodržiava len slabo alebo vôbec, píše agentúra AP.
