Majú ženy špeciálne gény na umývanie riadu?

Vypočujte si podcast

V ktorej krajine majú príslovie “vychovávať dievča je ako obrábať cudzie pole”? Kde zaviedli povinnú otcovskú dovolenku? A kde ešte donedávna nemohli ženy šoférovať? Aj na tieto otázky dostanete odpovede v podcaste Svet medzi riadkami, v ktorom sme sa rozprávali so zakladateľom rovnomennej iniciatívy Petrom Ivaničom.

Témou je rodová (ne)rovnosť, ktorá sa je líši nielen medzi krajinami, ale mení sa aj počas histórie.

Saudská Arábia a Škandinávia

Sú štáty, kde je nerovnosť medzi pohlaviami veľmi nízka, ide predovšetkým o Škandináviu a Island, ktorý sa už po dvanástykrát umiestnil na prvom mieste ako rodovo najrovnomernejšia krajina na svete.

Na druhej strane sú zase krajiny ako napríklad Saudská Arábia, kde ešte donedávna ženy nesmeli ani šoférovať. No ak by sme sa posunuli v čase do minulosti, tak rodová rovnosť vo Fínsku mohla byť pokojne bližšie k tej, ako je dnes v Saudskej Arábii.

Ako živočíšny druh sa pritom od seba nelíšime – všetci sme Homo sapiens sapiens. „To, že sa rodová rovnosť mení v čase a v priestore, poukazuje na fakt, že je kultúrne a sociálne konštruovaná. Nie je za tým to, že sme sa tak narodili, a tak to bude, ale skrátka sa to mení,“ povedal Peter Ivanič.

Presuňme sa na chvíľu do severného Albánska. Tam je dlhoročnou tradíciou, že dievčatá sa v období puberty môžu rozhodnúť, či sa chcú stať mužmi. Dôvody môžu byť rôzne. No v tejto silne patriarchálnej spoločnosti znamená toto rozhodnutie pre dievčatá možnosť získať úplne iný (rozmanitejší) život – stanú sa nezávislými. Odrazu sa nemusia pýtať, či niečo môžu alebo nemôžu robiť.

Biologicky sú stále ženy, no kultúrne a sociálne sa stali mužmi. To, ako sa správame k ženám a mužom, si totiž nastavujeme my sami, nie je to dané biológiou. Aj na tomto príklade môžeme vidieť, že je rozdiel medzi kultúrnym a biologickým pohlavím – medzi pohlavím a rodom.

Rodové stereotypy

Ruka v ruke s tým, ako spoločnosti rozdielne pristupujú k ženám a mužom, idú rôzne rodové stereotypy, s ktorými sa stretávame od detstva. Napríklad, že ženy sú nežnejšie, empatickejšie, muži sú zase ambicióznejší, nezávislejší, ženy by mali byť tie, ktoré sa starajú o deti, vykonávajú domáce práce a muži by zase mali byť tí, ktorí majú na starosti financie.

Je možné, že tieto roly, ktoré sú nám prisudzované od útleho veku môžu neskôr ovplyvniť našu budúcnosť? Napríklad to, aké máme zručnosti, sebavedomie či výber nášho budúceho povolania? „Rodové normy, roly, stereotypy nie sú zlé tým, že sú, ale že nám často nastavujú budúcnosť bez toho, aby sme mali možnosť rozhodnúť sa,“ hovorí Peter Ivanič.

Takéto nálepkovanie sa začína už v učebniciach. Výskum učebníc na Slovensku ukázal, že mužov väčšinou zobrazujeme vo verejných pozíciách. V učebnici občianskej výchovy boli ženy zobrazené buď málo alebo vôbec. A keď už sa v nich nachádzali, tak len ako mamy, sestry, kamarátky, ale nie v zamestnaní.

Vplyv na sebavedomie

Harvardská profesorka Katherine Coffmanová, sa vo svojej štúdii zameriavala na to, ako vplývajú rodové stereotypy na ženské sebavedomie. Podľa jej slov, rodové stereotypy determinujú aj to, ako vnímame seba a ostatných. „Naša viera v samých seba je dôležitá vo formovaní rôznych typov rozhodnutí, napríklad to, na akú vysokú školu sa budeme hlásiť, akú kariéru si vyberieme alebo aj to, či sme ochotní podeliť sa o naše nápady na pracovisku.“

Jedným z najčastejších rodových stereotypov je napríklad aj ten, že dievčatá nemajú bunky na matematiku a chlapci lepšie vidia v priestore. Ale prečo tomu tak je? Narodili sa tak alebo túto zručnosť získali počas života ?

„Výskumy naznačujú, že aj zručnosť priestorového vnímania je získaná. Ak dievčatá podstúpia rovnaký tréning ako chlapci, dokážu si vyvinúť priestorové vnímanie. Toto nadanie vyzerá, že je nadobudnuté. Na osobnej úrovni ho jednotlivec mať nemusí. Lenže to neznamená, že to platí pre celú skupinu, “ vysvetľuje Ivanič.

V inej štúdii od vyššie spomínanej profesorky, mali účastníci odpovedať na viacero bežných otázok. Otázky boli rozdelené do kategórií, v ktorých sú ženy považované za lepšie a potom na otázky ohľadom tém, ktoré sú považované za „mužské“. Neskôr mali odhadnúť dosiahnuté skóre. Aj muži aj ženy nadhodnocovali ženy v „ženských“ otázkach a mužov zase v „mužských“. A pokiaľ išlo o odhadovanie ich vlastných schopností, ženy mali oveľa menšiu sebadôveru v otázkach, v ktorých si mysleli, že majú muži výhodu. „Ak by sme zobrali ženu, ktorá je rovnako dobrá v dvoch rozdielnych kategóriách – verbálnej aj matematickej – iba skutočnosť, že v matematike existuje priemerná mužská výhoda, formuje jej presvedčenie, že jej vlastné matematické schopnosti sú nižšie," hovorí Coffmanová.

V spoločnosti sa často stretávame aj s paušalizovaním určitých vlastností či schopností na celé skupiny dievčat. Pokiaľ chlapec niečo neovláda, tak sa to týka len jeho ako jednotlivca. Ale pokiaľ niečo neovláda dievča, vnímame, že dievčatá vo všeobecnosti neovládajú danú zručnosť.

Populačný rast

Rodová (ne)rovnosť tak významne ovplyvňuje naše životy. Okrem iného súvisí aj s tým, koľko majú rodiny detí. V menej rozvinutých oblastiach s vyššou rodovou nerovnosťou majú ženy vyšší počet detí. To súvisí aj so slabšou zdravotnou starostlivosťou a sociálnym systémom. Okrem toho sú však deti považované za „poistku“ do budúcnosti.

„A zároveň platí, že poistkou na starobu sú skôr chlapci – lebo tí sa majú postarať o rodičov. Ale príroda to zariadila tak, že sa rodíme zhruba jedna k jednej. Takže ak chce mať rodina troch chlapcov, v priemere bude mať šesť detí,“ vysvetľuje Ivanič. V takýchto oblastiach bývajú dievčatá často vnímané aj ako „strata“ pre rodinu, pretože ich musia vychovať a aj tak potom odídu inam. Existuje dokonca príslovie “vychovávať dievča je ako obrábať cudzie pole”.

Ak má žena viac detí, prirodzene sa neskôr stane to, že doma „uviazne“. Čo sa ale stane ak je ženám umožnené chodiť do práce? Znamená to viac financií pre rodinu. Keďže chodí do práce, nemôže mať toľko detí, a tak sa aj rodinné financie delia medzi menšie množstvo ľudí. A to zvyšuje kvalitu života celej rodiny – môžu si dovoliť lepšiu zdravotnú starostlivosť, kvalitnejšie jedlo, lepšie vzdelanie. Ženy zároveň získavajú väčšie slovo v spoločnosti.

Domáce práce

V krajinách, ktoré sú na vrchole rebríčka rodovej rovnosti, sú ženy významnou súčasťou pracovného trhu.

Podarilo sa im takmer zaplátať platovú medzeru, ženy majú rovnaké možnosti dostať sa do vedúcich pracovných pozícií a taktiež im bolo umožnené kombinovať prácu a rodinný život, vysvetľuje Ivanič. Niektoré krajiny zaviedli povinnú otcovskú dovolenku, založili programy, ktoré podporujú návrat z materskej dovolenky, majú flexibilnú pracovnú dobu. Vďaka tomu sa podarilo dosiahnuť napríklad aj vyššiu pôrodnosť.

Aj keď sú si muži a ženy postupne rovnejší, podľa posledného výskumu Global Gender Gap Report bude trvať približne 136 rokov, kým sa dosiahne rodová rovnosť.

Príkladom nevyvážených vzťahov je napríklad aj to, že ženy trávia nepomerne viac času domácimi prácami a starostlivosťou o deti než muži. Ženy však nedisponujú špeciálnymi génmi na umývanie riadu či zapnutie práčky. Tieto činnosti dokážu vykonávať rovnako dobre muži.

Takáto nevyváženosť je pozostatkom z minulosti. Predtým boli ženy v domácnosti a muži chlebodarci. “Za socializmu sa tlačilo na to, aby sa ženy zapojili do pracovného procesu. No práca v domácnosti ženám stále zostala. Muži prišli z práce, vyložili si nohy, dali si rezeň. Očakávali, že ten rezeň bude navarený, akoby tá žena nepracovala rovnako dlho. Ženy tak prišli domov do druhej zmeny. Je to reziduum z minulosti,” dodal Ivanič.

Vaše postrehy k našim podcastom uvítame na svetmedziriadkami@clovekvohrozeni.sk.

Podcast je súčasťou rovnomennej iniciatívy Svet medzi riadkami, pod krídlami neziskovej organizácie Človek v ohrození. Raz do týždňa ho pripravujú Stanka Luppová, Blažej Černák a Pavlína Meľuchová. S podporou Európskej únie a SlovakAid. Za obsah podcastu nesú plnú zodpovednosť jeho tvorcovia a názory v ňom obsiahnuté nemusia reflektovať názory donorov.