Článok pokračuje pod video reklamou
TRIPOLIS/NEW YORK. Líbyjský parlament schválil v utorok v Tobruku návrh na vyslovenie nedôvery dočasnej vláde vedenej premiérom Abdalom Hamídom Dubajbom. Za návrh hlasovalo 89 zo 113 prítomných poslancov.
Parlament hlasoval na neverejnom zasadnutí necelé dva týždne po ratifikácii kontroverzného volebného zákona, ktorý spôsobil nárast napätia medzi súperiacimi politickými tábormi.
Na zasadnutí bol prítomný aj predseda parlamentu Akíla Sálih, ktorý je spojencom poľného maršala Chalífu Haftara.
V reakcii na to Najvyššia štátna rada, ktorá sídli v Tripolise a je de facto druhou komorou parlamentu s čisto poradnými právomocami, vo svojom vyhlásení rozhodne odmietla postup parlamentu pri vyslovení nedôvery vláde: považuje ho za neplatný a "v rozpore s ústavnou deklaráciou a politickou dohodou z roku 2015".
Pri pobreží Líbye zachránili približne 190 migrantov Čítajte Dubajbu, vplyvného podnikateľa zo západolíbyjského mesta Misuráta, vymenovali do funkcie ministerského predsedu vo februári, aby viedol výkonnú zložku dočasnej vlády, ktorá zahŕňa tiež trojčlennú prezidentskú radu.
Tej predsedá líbyjský diplomat Muhammad Júnis Manfí.
Dubajbova vláda má Líbyu riadiť do parlamentných a prezidentských volieb, ktorú sú naplánované na 24. decembra.
Francúzsko chce, aby sa voľby konali podľa plánu
Spravodajský portál The Arab Weekly v utorok informoval, že francúzsky prezident Emmanuel Macron má v pláne zvolať na 12. novembra medzinárodnú konferenciu o Líbyi.
Podujatie sa sústredí práve na prípravu volieb v tejto krajine, uviedol šéf francúzskej diplomacie Jean-Yves Le Drian na tlačovej konferencii konanej v New Yorku, kde sa zúčastňuje na Valnom zhromaždení OSN.
Francúzsko požaduje, aby sa voľby uskutočnili podľa plánu. Žiada aj "odchod zahraničných síl a žoldnierov" z Líbye, uviedol Le Drian.
The Arab Weekly pripomenul, že OSN v decembri minulého roku zverejnila odhad, podľa ktorého je v Líbyi asi 20-tisíc žoldnierov a ozbrojencov zo zahraničia vrátane Rusov zo súkromnej "Vagnerovej armády". Bojujú tam aj občania Čadu, Sudánu, Sýrie a Turecka.
Napätie sa zvýšilo tri mesiace pred voľbami
Ratifikácia volebného zákona, o ktorom kritici tvrdili, že bol šitý na mieru Chalífovi Haftarovi, veliteľovi Líbyjskej národnej armády (LNA), ovládajúcom východnú časť Líbye, zvýšila v krajine napätie tri mesiace pred voľbami.
O tomto zákone sa totiž nehlasovalo, len ho podpísal predseda parlamentu Sálih, ktorý je Haftarovým spojencom.
Líbyjská Najvyššia štátna rada v pondelok volebný zákon z tohto dôvodu odmietla a navrhla posunutie prezidentských volieb o najmenej jeden rok.
Tento návrh, ktorý predostrel predseda štátnej rady Chálid Mišrí, spájaný s islamistickým Moslimským bratstvom, sa však okamžite stal terčom kritiky a bol označený za "zdržiavaciu taktiku zameranú na to, aby si islamisti v prezidentských voľbách zaistili priaznivý výsledok".
Líbyu zachvátil chaos po povstaní podporenom Severoatlantickou alianciou v roku 2011, počas ktorého zvrhli a neskôr zabili dlhoročného diktátora Muammara Kaddáfího. Krajina sa v posledných rokoch rozdelila medzi súperiace vlády na východe a západe, ktoré podporovali rôzne ozbrojené skupiny a zahraničné vlády.
