PARÍŽ. Francúzsky prezident Emmanuel Macron v pondelok požiadal o "odpustenie" za to, že Francúzsko opustilo Alžírčanov, ktorí bojovali po boku francúzskej armády počas vojny svojej krajiny za nezávislosť.
Informuje o tom tlačová agentúra AFP.
Francúzso ponechalo harkiov, aby sa bránili sami
Viac než 200-tisíc alžírskych moslimov, známych ako harkiovia, slúžilo ako pomocné sily vo francúzskej armáde v tomto konflikte, ktorý proti sebe postavil alžírskych bojovníkov za nezávislosť a ich francúzskych koloniálnych pánov.
Vojna za nezávislosť Alžírska prebiehala v rokoch 1954-1962.
Francúzi už Austrálii neveria, blokovať chcú aj európsku dohodu o obchode Čítajte Na konci tejto vojny - poznačenej extrémnou brutalitou na oboch stranách vrátane rozsiahleho mučenia - francúzska vláda ponechala harkiov, aby sa bránili sami, a to napriek prísľubom Paríža, že sa o nich postará, vysvetľuje AFP.
"Chcem týmto bojovníkom vyjadriť našu vďaku a žiadam o odpustenie. Nikdy na nich nezabudneme," vyhlásil Macron na ceremónii v Elyzejskom paláci, na ktorej sa zúčastnilo približne 300 ľudí, väčšinou preživších harkiov a ich rodín.
Dodal, že Francúzsko "zlyhalo vo svojej povinnosti voči harkiom, ich manželkám a ich deťom". Prezident tiež prisľúbil, že vláda vypracuje návrh zákona o uznaní zodpovednosti štátu voči harkiom a o potrebe "odškodnenia".
Do Francúzska utieklo 90-tisíc Alžírčanov
Po podpísaní mierovej dohody, ktorá Alžírsku zabezpečila nezávislosť, mohlo odísť do Francúzska iba približne 42-tisíc harkiov. Niektorí si so sebou zobrali manželky a deti.
Francúzska vláda spočiatku odmietala uznať ich právo na pobyt v krajine a mnohí boli celé roky zadržiavaní v internačných táboroch.
Celkovo utieklo do Francúzska zhruba 90-tisíc mužov, žien a detí, zvyšok zostal v Alžírsku, kde boli mnohí zmasakrovaní.
Francúzsko povoláva veľvyslancov z USA a Austrálie Čítajte Harkijskí aktivisti vo Francúzsku, ktorí sa v roku 2001 pokúsili zažalovať Alžírsko za zločiny proti ľudskosti, tvrdia, že zabitých bolo 150-tisíc ľudí.
Harkiovia sú v Alžírsku považovaní za zradcov a vo Francúzsku predstavovali nepríjemnú spomienku na bolestivú porážku. Konflikt si celkovo vyžiadal približne pol milióna mŕtvych.
Vo Francúzsku v súčasnosti žije zhruba 400-tisíc harkiov a ich potomkov. Ich integrácia do francúzskej spoločnosti je však zložitá, keďže sú považovaní za imigrantov, ale zároveň ich odmietajú ostatní imigranti žijúci vo Francúzsku.
Ide o nový krok
V roku 2016 bývalý francúzsky prezident Francois Hollande oficiálne pripustil, že Francúzsko harkiov "opustilo". O dva roky neskôr bol pre nich vytvorený pomocný fond vo výške 40 miliónov eur.
Macronove pondelňajšie stretnutie podľa AFP znamená "nový krok" smerom k plnému uznaniu zodpovednosti Francúzska za ich utrpenie, uviedol Macronov úrad. Dejiny harkiov nemožno oddeliť od histórie Francúzska, tvrdí Elyzejský palác.
Emmanuel Macron sa už verejne vyjadril k množstvu nevyriešených problémov z koloniálnej minulosti Francúzska vrátane testovania jadrových zbraní v Polynézii, úlohy Paríža v rwandskej genocíde či vojnových zločinov v Alžírsku.
