Francúzi už Austrálii neveria, blokovať chcú aj európsku dohodu

PARÍŽ, BRATISLAVA. Nestáva sa často, aby Francúzsko tvrdo zakročilo proti svojim najbližším spojencom.

Keď však koncom minulého týždňa stiahlo svojich veľvyslancov v Spojených štátoch a v Austrálii, médiá sa pýtali aj to, prečo rovnako nekonali voči tretiemu členovi nového spojenectva Aukus, ktorého vznik tak Paríž nahneval.

Tento projekt je spolufinancovaný Európskou úniou prostredníctvom grantu Európskeho parlamentu. Tento článok odráža výlučne názory autorov a Európsky parlament nenesie žiadnu zodpovednosť za použitie obsiahnutých informácií.

V Londýne totiž Paríž svojho veľvyslanca ponechal. Štátny tajomník rezortu diplomacie Clément Beaune reagoval poznámkou, že stiahnutie nebolo nutné, lebo Briti majú v spojenectve len menej dôležitú úlohu.

Späť do amerického područia

„Naši britskí priatelia nám tvrdili, že odchádzajú z Európskej únie, aby budovali globálnu Britániu,“ pripomenul argument zástancov brexitu v rozhovore pre France 24.

„Teraz vidíme, že sa vracajú do amerického područia a prijímajú pozíciu vazala. Globálna Británia je zjavne viac o tom, aby bola menším partnerom Spojených štátov, než aby pracovala s inými spojencami.“

Britský premiér Boris Johnson reagoval opačne. „Naša láska k Francúzsku je nezmazateľná,“ povedal v pondelok podľa denníka Independent . A poznamenal, že francúzski a britskí vojaci stoja bok po boku napríklad pri misiách NATO v Pobaltí.

Francúzov na dohode, v rámci ktorej si tri anglosaské štáty budú vymieňať obranné technológie, najviac nahneval postoj Austrálie.

Tá totiž v rámci vzniku aliancie, o ktorej sa v utajení rokovalo asi osemnásť mesiacov, vypovedala zmluvu s francúzskou firmou Naval Group na nákup dvanástich dieselom poháňaných ponoriek Barracuda za 50 miliárd eur a namiesto toho nakúpi od Američanov ponorky s jadrovým pohonom.

Vidí v tom šancu na posilnenie svojej pozície v Tichomorí najmä voči Číne.

Vo Francúzsku to však chápu ako zradu, francúzsky minister zahraničia Jean-Yves le Drian až nediplomaticky tvrdo hovoril o „bodnutí do chrbta“, alebo o „pokrytectve“ austrálskej vlády. Následky novej aliancie totiž môžu byť rozsiahlejšie ako iba zmarený obchod s ponorkami.

Európska dohoda v ohrození

V súčasnosti totiž prebiehajú rokovania medzi Európskou úniou a Austráliou o zmluve o voľnom obchode, ktoré sa začali v polovici roka 2018. Obchod medzi Austráliou a Úniou dosiahol v roku 2020 hodnotu 36 miliárd eur a v Bruseli dúfajú, že dohoda by ho mohla zväčšiť o tretinu.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Čína a Francúzsko sa búria. Austrália získa novým paktom jadrové ponorky Čítajte 

O rôznych podmienkach a zladení legislatívy sa hovorilo už na jedenástich kolách rokovaní. Dvanáste sa má začať v polovici októbra a v Austrálii stále dúfajú, že by sa dohoda mohla sfinalizovať do konca roka. To však už teraz zrejme nie je reálne.

„Dodržanie slova je podmienkou dôvery medzi demokraciami a medzi spojencami,“ povedal Clément Beaune pre bruselský web Politico. „Je preto nepredstaviteľné, že by sme pokračovali v obchodných rokovaniach s krajinou, ktorej už nedôverujeme, ako keby sa nič nestalo.“

Podľa európskych zmlúv rokuje o obchodných dohodách v mene 27 členských štátov Európska komisia, no je nepredstaviteľné, aby tá konala v rozpore s francúzskym postojom, pripomína Politico. To sa viackrát ukázalo aj v minulých rokoch.

V roku 2016 vtedajší prezident Francois Hollande de facto zablokoval rokovania o obchode a investíciách s Američanmi. Jeho nástupca Emmanuel Macron zas dal najavo, že nedovolí, aby v súčasnej podobe vstúpila do platnosti dohoda o voľnom obchodovaní s juhoamerickými krajinami.

Francúzsko sa navyše skepticky pozeralo na rokovania s Austráliou aj pred vytvorením obrannej anglosaskej trojkoalície. Obáva sa totiž, že zjednodušený prístup austrálskych farmárov na európsky trh ohrozí jeho poľnohospodárov.

Rokovania sú vždy náročné

Európski spojenci nateraz Francúzsko v jeho postoji nepodporili, no pozitívne reakcie by mohli prísť z Nemecka. Tam sú však v súčasnosti hlavnou témou nedeľné voľby do federálneho parlamentu a nikomu sa nechce ani púšťať do zbytočného konfliktu s Američanmi.

Odklon od dohody však môžu kritizovať štáty tradične naklonené voľnému obchodu ako Švédsko, Írsko alebo Holandsko.

„Som si istý, že to ovplyvní budúce diskusie,“ pripustil pre Politico írsky minister pre podporu obchodu Robert Troy.

„Z dlhodobého hľadiska je však veľmi východne uzavrieť dohodu o voľnom obchode medzi Európskou úniou a Austráliou. Neočakávam, že tento postoj sa zmení.“

Na októbrové kolo rokovaní má do Európy pricestovať aj austrálsky minister obchodu Dan Tehan. Ten zatiaľ nemá pocit, že by sa menil európsky otvorený postoj voči budúcej dohode.

„Keď ide o rokovania o voľnom obchode, vždy sú náročné, vždy na nich prebieha tvrdý boj,“ povedal pre austrálsky verejnoprávny rozhlas.

Prvé konkrétne kroky z Paríža už prichádzajú. Francúzi zrušili tohtotýždňové obranné rokovania s britskou stranou, Le Drian sa neplánuje stretnúť s novou šéfkou britskej diplomacie Liz Trussovou.

„Majú právo hnevať sa,“ povedal pre AFP Francois Heisbourg z parížskeho think-tanku Nadácia pre strategický výskum. „Rizikom však je, že sa hnev Francúzov stane ich vodcom.“