HAAG. Arménsko sa v rámci územného sporu s Azerbajdžanom obrátilo na Medzinárodný súdny dvor.
V žalobe uvádza, že Azerbajdžan porušil medzinárodný dohovor, ktorého cieľom je odstrániť rasovú diskrimináciu.
V dôsledku toho, čo Arménsko nazýva štátom podporovanou politikou nenávisti k Arménom, boli podľa neho „Arméni vystavení systémovej diskriminácii, hromadnému zabíjaniu, mučeniu a inému zneužívaniu“, uvádza vo vyhlásení súd.
Únia vyradila zo zoznamu bezpečných krajín šesť štátov Čítajte V centre žaloby je sporný región Náhorný Karabach, ktorý sa nachádza na území Azerbajdžanu a po viac ako storočie bol pod kontrolou etnických arménskych síl podporovaných vládou v Jerevane.
Desaťročia dlhý spor o územie začiatkom 90. rokov eskaloval vojnou, ktorá zanechala odhadom 30-tisíc mŕtvych, a vlani viedol tiež k ozbrojenému konfliktu, ktorý si vyžiadal stovky mŕtvych.
Práve počas minuloročných bojov sa podľa Arménska Azerbajdžanci dopustili „vážneho porušenia dohovoru o rasovej diskriminácii“.
Arménsko v žalobe uvádza, že aj po Ruskom vyrokovanom prímerí, ktoré začalo platiť 10. novembra, „Azerbajdžan sa naďalej zúčastňoval na vraždách, mučení a inom zneužívaní arménskych vojnových zajatcov, rukojemníkov a ďalších zadržiavaných osôb“.
Arménsko tiež žiada súd, aby nariadil „dočasné opatrenia“ na ochranu krajiny a Arménov pred „ďalšou ujmou a s cieľom zabrániť zhoršeniu alebo predĺženiu tohto sporu“, kým sa prípadom zaoberá súd.
Očakáva sa, že na budúci týždeň podobnú žalobu na Medzinárodnom súdnom dvore podá Azerbajdžan na Arménsko.
Takýto krok avizoval námestník azerbajdžanského ministra zahraničia Elnur Mammadov, ktorý na sociálnej a mikroblogovacej sieti Twitter uviedol, že „30 rokov porušovania ľudských práv Azerbajdžancov počas okupácie sa nebude tolerovať“.
