ŠTRASBURG. Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová predniesla v stredu pred poslancami Európskeho parlamentu každoročný prejav o stave Európskej únie. V období, keď svet stále bojuje s pandémiou koronavírusu, ocenila viaceré úspechy, ktoré sa EÚ napriek náročným časom podarilo uskutočniť.
Von der Leyenová, ktorá funkciu predsedníčky EK zastáva od 1. decembra 2019, uviedla, že ekonomika EÚ sa zotavuje omnoho rýchlejšie ako po finančnej kríze spred desaťročia. „Očakávame, že v tomto roku 19 krajín dosiahne úroveň pred pandémiou a ostatným sa to podarí na budúci rok,“ povedala nemecká politička a poznamenala, že „rast v eurozóne v poslednom štvrťroku predstihol USA aj Čínu“.
Podotkla, že po rozpačitých týždňoch pre nedostatok vakcín i súdny spor s farmaceutickou spoločnosťu AstraZeneca sa EÚ stala svetovým lídrom v očkovaní.
„Viac ako 70 % našej dospelej populácie je úplne zaočkovaných,“ skonštatovala a na margo pomalšieho zavádzania očkovacích látok na začiatku tohto roka dodala, že tento proces je „maratón, nie šprint“. Ako ďalej uviedla Von der Leyenová, EÚ bola taktiež úspešná pri zavedení digitálnych certifikátov umožňujúcich cestovanie: „Kým zvyšok sveta o tom rozprával, Európa to urobila.“
Loading
...Viackrát zdôraznila súdržnosť a solidaritu „európskej dvadsaťsedmičky“ v období pandémie ochorenia COVID-19. Podľa Von der Leyenovej sa EÚ ako jediná podelila o polovicu svojej produkcie vakcín so zvyškom sveta.
Okrem 700 miliónov vakcín pre vlastných občanov distribuovala rovnaké množstvo do 130 štátov sveta a zároveň ohlásila ďalších 200 miliónov dávok krajinám s nízkym a stredným príjmom do polovice budúceho roka nad rámec 200 miliónov dávok, ktoré už bolo prisľúbené do konca tohto kalendárneho roka. „Urobili sme to správne, pretože sme to urobili naším európskym spôsobom,“ podotkla.
Predsedníčka Európskej komisie sa pristavila aj pri zmene klímy spôsobujúcej napríklad mohutné požiare či záplavy, ktoré boli v EÚ znakom tohtoročného leta.
„Keďže zmenu klímy spôsobuje človek, môžeme s tým niečo urobiť,“ poznamenala. EÚ podľa nej plánuje na túto problematiku vyčleniť ďalšie štyri miliardy eur, no dodala, že je načase, aby sa „rozhýbali“ aj Spojené štáty, ktoré v súčasnosti v podpore najchudobnejších krajín zaostávajú aj za slabšími európskymi ekonomikami.
Von der Leyenová si časť prejavu vyhradila na sociálne otázky v EÚ. Uviedla, že navrhuje „novú európsku stratégiu starostlivosti, ktorá zaistí, aby každý muž a žena mohli využívať najlepšiu možnú starostlivosť“. Povedala, že je dôležité zabezpečiť „spravodlivé pracovné podmienky, lepšiu zdravotnú starostlivosť a dobrú životnú rovnováhu“.
Osobitne sa pristavila aj pri horúcej téme týchto dní - pomoci Afganistanu, kde nedávno prevzalo moc hnutie Taliban. Von der Leyenová sľúbila väčšiu humanitárnu pomoc pre afganský ľud. Tú podľa jej slov EÚ zvýši o 100 miliónov eur, no nekonkretizovala spôsob poskytnutia pomoci.
Reakcia europoslancov:
Správa o stave Únie šéfky Európskej komisie Ursuly von der Leyenovej slovenských europoslancov presvedčila v niektorých bodoch, zároveň však naznačili, kde by EÚ mala byť aktívnejšia. Ivan Štefanec (KDH) uviedol, že pre EÚ bola pandémia šancou pre reformu v tých oblastiach, kde to občania môžu najviac pozitívne pocítiť. Jednou z nich je aj zdravotná únia, ktorá nebola pôvodne plánovaná, no EÚ je "živý celok" a prispôsobuje sa dobe. "Prepojenie zdravotníckych systémov a budovanie spoločných kapacít bude znamenať zlepšenie starostlivosti o chorých a zachráni mnohé životy," vysvetlil. Ocenil tiež, že von der Leyenová zdôraznila aj boj proti korupcii a za slobodu slova, čo je tiež oblasť, ktorou sa Únia doteraz až tak nezaoberala. "Náš európsky priestor nemôže fungovať bez demokratických hodnôt. Von der Leyenová spomenula Slovensko a Jána Kuciaka ako príklad boja za slobodu slova a proti zločinu, ktorý musíme podporovať," dodal. Robert Hajšel (Smer) po vystúpení šéfky eurokomisie uviedol, že aj napriek pokroku v boji proti koronakríze, schváleniu národných plánov obnovy slúžiacich pri oživovaní utlmenej ekonomiky ostáva pred EÚ a jej štátmi veľa práce. V prvom rade treba posilniť strategickú autonómiu Únie v priemysle, čo ukazuje nedostatok polovodičov a rôznych surovín nevyhnutných pre úspešný prechod k zelenšej a digitálnej ekonomike. V oblasti zelených reforiem spresnil, že treba zabrániť tomu, aby ich cenu platili slabšie sociálne vrstvy obyvateľstva zvýšenými účtami za energie. Situácia v Afganistane zasa podľa jeho slov naznačila potrebu budovania strategickej autonómie aj v oblasti obrany. "Táto Európska komisia chcela byť geopolitickou, ale zatiaľ to tak nie je," upozornil. Pokiaľ ide o vakcinačný proces, súhlasí s tým, že v EÚ sú veľké rozdiely v miere zaočkovania medzi jednotlivými štátmi a stále sa čaká na upravenú vakcínu, ktorá bude účinnejšou proti novým typom mutácií. Vladimír Bilčík (SPOLU) ocenil skutočnosť, že von der Leyenová venovala veľa priestoru slobodným médiám a vyjadrila vôľu viac im pomáhať a chrániť novinárov. Lebo demokracia vo viacerých členských krajinách sa zhoršuje a slobodné médiá sú medzi prvými, ktoré sa autoritárski lídri snažia dostať pod kontrolu. "Vo svojom prejave spomenula aj Jána Kuciaka. Navrátenie spravodlivosti na Slovensko nebude možné bez dôslednej ochrany práce slobodných médií a ochrany novinárov, no napriek tomu sa v našej domácej verejnej debate úzko zameriavame len na reformu justície," odkázal poslanec. Zároveň privítal, že von der Leyenová jasne naznačila, že považuje rozširovanie EÚ o krajiny západného Balkánu za kľúčové. "Oceňujem, že na konci septembra navštívi tento región, aby krajinám vyslala jasný signál, že Európa je pripravená na prístupové procesy. Západný Balkán čakajú nové európske investície, ktoré pomôžu oživiť prístupový proces a pritiahnuť krajiny bližšie k Únii," opísal situáciu.
