WASHINGTON. Miera subjektívneho pocitu pohody sa znižuje v prípade, že majú ľudia príliš veľa voľného času. Vyplýva to z výskumu amerických vedcov, o ktorom informoval denník The Guardian a jeho výsledky boli publikované v odbornom časopise Journal of Personality and Social Psychology.
Zatiaľ čo hladina subjektívneho pocitu pohody najprv s narastajúcim voľným časom priamo úmerne stúpa, tento trend nepretrváva nevyhnutne i vtedy, ak ide o veľmi dlhý voľný čas.
K poklesu pocitu duševnej pohody dochádza zhruba po piatich hodinách voľna.
"Zistili sme, že príliš veľa voľného času sa spája s nízkym subjektívnym pocitom pohody. Dôvodom je pocit nedostatku produktivity a zmysluplnosti," povedala spoluautorka štúdie Marissa Sharifová z Pensylvánskej univerzity.
"Optimálna je primeraná dĺžka voľného času," dodala.
Ako vyzerá najzabezpečenejšie laboratórium, ktoré podozrievajú z rozšírenia covidu Čítajte Pohoda stúpala do dvoch hodín voľného času
Sharifová spolu s kolegami analyzovala výsledky dvoch rozsiahlych štúdií, ktoré zahŕňali celkovo vyše 35-tisíc účastníkov. V prieskume American Time Use Survey z rokov 2012-2013 sa napríklad respondentov pýtali, čo robili posledných 24 hodín.
Vedci prišli na to, že vlastný pocit pohody stúpal, ak ľudia mali do dvoch hodín voľného času. Tento pocit začal klesať, ak množstvo voľného času prekročilo päť hodín. Tento výskum ukázal, že záleží na tom, ako ľudia trávia svoj voľný čas.
"Hoci malo veľké množstvo voľného času využitého na individuálne a neproduktívne aktivity negatívny dosah na subjektívny pocit pohody, v prípade spoločenských či sociálnych činností to tak nebolo," uviedli autori štúdie.
Údaje z prieskumu s názvom National Study of the Changing Workforce z rokov 1992-2008 odhalili, že od určitého momentu nie je väčšie množstvo voľného času spojené s pocitom väčšej pohody - avšak ani ju neznižuje.
Súviselo to zrejme s tým, že len máloktorí z respondentov uvádzali, že majú viac než päť hodín voľna za deň.
Vykonali aj online experimenty
Tím výskumníkov vykonal následne i dva online experimenty, pri ktorých využili údaje 2565 resp. 4046 ľudí. Cieľom bolo uistiť sa, že ich zistenia nesúvisia jednoducho len s tým, že napríklad ľudia s depresiou môžu mať pocit, že majú priveľa voľného času.
Preprava nosorožcov dole hlavou, rozdali humorné nobelovky Čítajte Účastníci si v oboch pokusoch mali predstaviť stanovené množstvo voľného času za deň a povedať, ako by ho využili. Jeden z experimentov sa zameriaval výlučne na to, či čas strávili zmysluplnými a produktívnymi činnosťami.
Vedci zhrnuli, že ľudia s pocitom, že majú len málo voľna, by sa preto nemali zrieknuť všetkých svojich povinností. Namiesto toho by sa mali snažiť nájsť si aspoň niekoľko hodín denne na voľnočasové aktivity.
Osoby, ktoré nemajú vyplnený deň, by mali zase svoj čas využiť zmysluplne - či už stretnutiami s inými osobami alebo produktívnymi činnosťami.
