Vo februári 2017 povodil čínsky vedec Jüan Č-ming vtedajšieho francúzskeho premiéra Bernarda Cazeneuva po novom laboratóriu vo Wu-chane. Išlo o laboratórium s patogénmi, a preto aj s vysokým stupňom zabezpečenia.
Vzniklo za pomoci Francúzov. Išlo pritom o prvé laboratórium tohto typu v Číne, kým vo svete už fungovalo niekoľko desiatok podobných laboratórií na najvyššej úrovni zabezpečenia.
Jüan Č-ming, riaditeľ laboratória, sa snažil viac než desaťročie, aby sa tento projekt napokon podarilo zrealizovať.
Pandémii nepredišli, navyše ich podozrievajú
Vedec a jeho kolegovia z Wu-chanského inštitútu virológie (WIV) totiž dúfali, že sa im podarí predísť podobnej katastrofe, akou bolo vypuknutie vírusu SARS v roku 2003. Epidémia zahanbila Peking a stála post vtedajšieho ministra zdravotníctva.
Iba pár rokov po prestrihnutí pásky v novootvorenom laboratóriu P4 však Čínu zachvátila oveľa smrtiacejšia nákaza.
Tímu Jüana Č-minga sa nepodarilo tejto pandémii predísť. Čo je ešte horšie, viacerí teraz laboratórny personál podozrievajú, že mal niečo dočinenia so vznikom vírusu.
Jüan Č-ming dôrazne odmietal, že by malo WIV akýkoľvek podiel na vzniku pandémie.
„Wu-chanské laboratórium P4 od začiatku svojej činnosti v roku 2018 nikdy nezaznamenalo žiadny únik ani spôsobenie infekcie u ľudí,“ uviedol riaditeľ inštitúcie na tlačovej konferencii ešte v júli.
“Laboratórium je obrovským komplexom využívajúcim najnovšie technológie.
„
Zároveň dodal, že databázu vírusov museli stiahnuť a ponechať v režime offline, pretože čelili „veľkému množstvu hackerských útokov“ a že pre početné fámy sú pod veľkým tlakom.
Americké spravodajské služby v správe z minulého mesiaca uviedli, že vírus nie je biologickou zbraňou. Nie je však podľa nich jasné, či vznikol v prírode, alebo je výsledkom nejakého laboratórneho incidentu. V správe sa tiež uvádza, že definitívne potvrdenie jednej z možností je nepravdepodobné, ak nebude pri vyšetrovaní spolupracovať aj Čína. Peking totiž v júli od spolupráce upustil.
