Každoročne spomínať na útoky al-Káidy na Spojené štáty je preňho traumatizujúce. V troskách Svetového obchodného centra strávil 59-ročný dobrovoľný hasič RICHARD ROEILL osem mesiacov. Okrem odpratávania trosiek hľadal pozostatky ľudí vrátane vlastného kamaráta.
Po dvadsiatich rokoch má za sebou dva infarkty, s dýchaním mu pomáha kyslíkový prístroj a každý týždeň musí chodiť na čistenie krvi. "Bolo traumatizujúce povedať rodičom kamaráta, že som pozostatky ich syna hľadal osem mesiacov a zlyhal som," vraví v rozhovore pre SME.
Ako si spomínate na ráno 11. septembra 2001?
Bol to nádherný slnečný deň, na nebi nebol žiadny mrak. Akurát som prechádzal medzi štvrťami Queens a Bronx v aute a počúval som hudbu, keď mi zavolal brat.
"Lietadlo narazilo do veže Svetového obchodného centra," vraví. Neveril som tomu. Môj brat prežil bombový útok na Svetové obchodné centrum v roku 1993.
Až keď som vyšiel autom na most a naskytol sa mi pohľad na mesto, videl som obrovský čierny dym.
Richard Roeill
- má 59 rokov,
- bol dobrovoľným hasičom v okrese Nassau na okraji New York City,
- osem mesiacov odpratával trosky po teroristickom útoku na Svetové obchodné centrum,
- dnes je členom FealGood Foundation, nadácie, ktorá pomáha zraneným členom záchranných a bezpečnostných zložiek,
- od útoku má zdravotné problémy, mal dva infarkty, čiastočne dýcha s prístrojom.
Čo ste si v tom momente pomysleli?
Povedal som si, že to musí byť nehoda, niekto omylom nabúral do veže. Otočil som sa a smeroval som na požiarnu stanicu, kde som bol registrovaný ako dobrovoľník.
Na uliciach boli zápchy, všetci sa pozerali, čo sa deje so severnou vežou. A vtedy som videl naraziť aj druhé lietadlo. V tom momente som vedel, že ide o útok a že to bude zlé.
Prechádzal som cez most blízko letiska La Guardia, odkiaľ ešte odlietavali lietadlá. Okolo mosta prelietavali stíhačky, ten zvuk mi trhal uši.
V tom momente neviete, čo sa deje. Priletí ďalšie lietadlo a narazí do mosta, na ktorom som? Bolo to veľmi mrazivé ráno, ktoré sa zapísalo do histórie.
Poslali vás hneď na miesto útoku?
Bol som dobrovoľný hasič a hneď po príchode na stanicu sme pripravovali všetko potrebné vybavenie na záchranné akcie aj hasenie. Sami sme nevedeli, čo nám bude treba, preto sme čakali na rozkazy. Napokon sme sa na Manhattan ani nedostali, pretože všade boli dopravné zápchy. Otočili nás.
Počuli sme, že ďalšie dve lietadlá padli vo Washingtone a Shanksville (let 93, pozn. red.). V tom momente vládol všade chaos, premáha vás úzkosť. Komu môžete dôverovať a komu nie? Mal som doma rodinu, dve malé dievčatká, a na tie som v tom momente myslel.
Kedy ste sa dostali priamo k Svetovému obchodnému centru?
Napokon ma k WTC povolali až vo štvrtok ráno, teda dva dni po útoku. Niektoré časti budov stále padali, na mnohých miestach stále horelo. Vzduch bol zahalený množstvom prachu a dymu. Bolo to hrozné.
Pátranie po preživších stále pokračovalo. Keď sme kráčali k troskám, zastavovalo nás množstvo ľudí. "Nájdite môjho brata, manžela, sestru, ženu, dcéru..." žiadali nás. Dávali nám do ruky fotografie svojich blízkych, aby sme ich z trosiek vytiahli.
