Keď prvé lietadlo vrazilo do dvojičiek, bol na Islande, no tragickú správu o útokoch mu potvrdili až po pristátí v Kanade. Bývalý premiér MIKULÁŠ DZURINDA v rozhovore pre SME spomína na prvé dni po útokoch aj na to, ako sa rozhodovalo o slovenskom zapojení do vojen v Afganistane a Iraku.
Ako by sme pri našej hojnosti zabudli, že za slobodu a naše hodnoty treba prinášať aj obete, hovorí po dvadsiatich rokoch od útoku a krátko po odchode z Afganistanu.
Uvedomuje si, že Američania svoje rozhodnutia spojencom len oznamujú, ale Európa by sa mala podľa neho poučiť a vybudovať si vlastné obranné schopnosti. Američania vedia nielen bojovať, ale aj zomierať a platiť za nás, zdôrazňuje Dzurinda.
Kde ste boli 11. septembra, keď sa dozvedeli o útokoch?
Bol som medzi Keflavíkom a Ottawou na ceste na oficiálnu návštevu Kanady. O útokoch som sa s konečnou platnosťou dozvedel na letisku v Montreale, kam nás presmerovali a kde mi kapitán lietadla naznačoval, že sa stalo niečo vážne.
Tušili ste už vtedy, aké to bude mať ďalekosiahle následky?
Pamätám si, ako sme odchádzali zo salónika v Keflavíku, lebo naše ťažké lietadlá potrebovali pri ceste cez Atlantik dotankovať na Islande, a videl som tam záber lietadiel, ktoré vpálili do dvojičiek. Myslel som si, že je to hororový film, len mi bolo čudné, že ho vysielali počas dňa.
Keď som sa potom stretol s kanadským kolegom Jeanom Chrétienom, hovoril mi, že práve dotelefonoval s americkým prezidentom Georgeom Bushom, že sa dejú vážne veci a reakcia bude takisto veľmi vážna. Skrátil som stretnutie Kanady na pracovné raňajky s premiérom a vrátil som sa domov.
Ako vyzerá rozhodovanie v prvých dňoch po takejto udalosti?
Kanadskému kolegovi aj mne bolo jasné, že taktovku v rukách majú a budú mať Američania, keďže útok zasiahol priamo ich. Premýšľali sme, aká môže byť reakcia Západu a snažili sme sa pripraviť na výzvu s tým spojenú pre naše krajiny.
Ako to vyzeralo na Slovensku?
