BRUSEL, BRATISLAVA. Ešte minulý týždeň, teda niekoľko dní pred tým, ako Afganistan opustili poslední americkí vojaci a krajinu definitívne prebrali militanti z Talibanu, sa už na hraniciach z Pakistanom začali podľa miestnych predstaviteľov objavovať „bezprecedentné“ počty ľudí na úteku.
Tento projekt je spolufinancovaný Európskou úniou prostredníctvom grantu Európskeho parlamentu. Tento článok odráža výlučne názory autorov a Európsky parlament nenesie žiadnu zodpovednosť za použitie obsiahnutých informácií.Aj keď vláda v Islamabáde hovorila, že neprijme utečencov a hranicu môžu prekročiť len ľudia s dokladmi, k hranici prichádzali státisíce ľudí, napísal Guardian. Ľuďom bez dokladov pomáhali prevádzači, mnohí však na na hranici uviazli.
Pakistan sa bráni príchodu utečencov z Afganistanu, už teraz ich má na svojom území 1,5 milióna, čo je najviac na svete. No práve na jeho území vidia riešenie politici v takmer šesťtisíc kilometrov vzdialenom Bruseli.
Strategická chyba?
„Nemôžeme zopakovať strategickú chybu z roku 2015,“ napísal v auguste na twitteri Janez Janša, premiér Slovinska, ktoré v súčasnosti predsedá Rade Európskej únie.
Spolu s viacerými lídrami vrátane politikov štátov V4 chce zabrániť tomu, aby sa znovu vytvoril humanitárny koridor pre utečencov, ktorým pred šiestimi rokmi prešlo viac ako milión ľudí.
Na stretnutí ministrov vnútra členských štátov sa tento týždeň dohodlo, že Európska únia finančne podporí „relevantné organizácie“ a susedné štáty Afganistanu. Okrem Pakistanu by sa to mohlo týkať najmä Iránu a Tadžikistanu.
Oficiálne nikto nepotvrdil, aká suma by to mala byť, no zdroj webu Politico aj uniknutá predbežná správa, ku ktorej sa dostala agentúra Bloomberg, hovoria o miliarde eur vyhradených pre susedov Afganistanu, presídlenie približne 30-tisíc afganských utečencov a na humanitárnu pomoc.
O konkrétnych záväzkoch sa zatiaľ nehovorí z obáv, že by len motivovali ľudí, aby sa pokúsili krajinu opustiť. Témou to môže byť na osobitnom európskom summite ešte v septembri.
Európska únia rokuje s Pakistanom a stredoázijskými krajinami, aby cez svoje územie do Európy pustili obmedzený počet utečencov do Európy, píše web EUObserver . Cestou by mohla byť aj dohoda Turecka a Kataru s Talibanom, podľa ktorej by títo ľudia mohli krajinu opustiť z kábulského letiska.
„Je jasné, že to tak skoro nebude,“ povedala na rokovaní výboru Európskeho parlamentu pre ľudské práva Paola Pampaloniová zo zahraničnej služby Komisie. „Musíme počkať niekoľko týždňov, kým dosiahneme dohodu.“
Aké ambície chceme mať
Európski politici sa však viac-menej zhodujú, že dôležité bude, aby bol blok v oblasti aktívny aj diplomaticky. „Európa si musí definovať, aké ambície má v krajine,“ súhlasí s tým analytička think-tanku Európsky výbor pre zahraničné vzťahy Tara Varmová.
Európa by sa podľa nej nemala uzavrieť a v tomto prípade by to ani nebolo možné. Mala by prijať bývalých spolupracovníkov z Afganistanu, členov mimovládok alebo zamestnancov medzinárodných organizácií, ktorí sú pod vládou Talibanu v ohrození života.
Ľuďom vnútri Afganistanu by podľa Varmovej mala Únia pomôcť humanitárnou pomocou, ktorá je v súčasnosti po prebratí moci Talibanom zastavená. Afganistan je pritom od nej bytostne závislý.
Pomoc spoza hraníc podľa OSN potrebuje osemnásť miliónov z 38 miliónov obyvateľov krajiny. Afganistan navyše prechádza druhým suchom za posledné štyri roky, čoho výsledkom je aj fakt, že polovica detí mladších ako päť rokov už teraz trpí akútnou podvýživou.
Práve v tejto oblasti má pritom Únia skúsenosti. „Mohla by sa dostať do krajiny, kontrolovať programy a bojovať proti ich rozkrádaniu. Doručovanie pomoci by tiež mohlo byť nástrojom, ako zmierniť vládu Talibanu,“ naznačuje.
Cesta do Európy je nemožná. Čo čaká Afgancov na úteku? Čítajte Kde sa rozhoduje
Zábery z kábulského letiska v posledných týždňoch tiež Európanom pripomenuli, že znovu boli pri evakuácii svojich občanov odkázaní na pomoc americkej armády. A znovu sa tak hovorí o nutnosti vybudovať vlastné úniové vojenské jednotky rýchleho nasadenia.
„Európa a Spojené štáty boli pred Afganistanom prepojené ako nikdy. Prvýkrát sa využil článok 5 Washingtonskej zmluvy, ktorým sa všetky štáty zaväzujú k vzájomnej obrane,“ pripomenul v komentári pre New York Times šéf úniovej diplomacie Josep Borrell.
„Nakoniec sa však o načasovaní aj spôsobe stiahnutia rozhodlo vo Washingtone. Ukázalo sa, že my Európania sme závislí od amerických rozhodnutí – nielen pri evakuáciách z kábulského letiska, ale aj v širšom rozmere,“ napísal Borrell, podľa ktorého má blok takú veľkú ekonomiku, že by mal pôsobiť nielen „mäkkou“ silou, ale aj vojenskou.
Preto sa v Bruseli začína hovoriť o vytvorení stálej jednotky s asi piatimi tisíckami príslušníkov, ktorí by vedeli okamžite zasahovať pri ochrane európskych občanov alebo pri pomoci demokratickým spojencom. S touto myšlienkou prišlo štrnásť štátov vrátane Rakúska či Česka. Slovensko medzi nimi nie je.
Spolupráca, no nie vojaci
„Tento počet by mohol byť dôležitým pri rôznych situáciách,“ povedal pre AP pod podmienkou anonymity zdroj z prostredia Únie.
“Ukázalo sa, že my, Európania sme závislí od amerických rozhodnutí.
„
Pripomenul, že na operáciu na kábulskom letisku nasadili Američania päťtisíc vojakov a aj Francúzi vyčlenili na boj proti džihádistom v africkej oblasti Sahel približne rovnaký počet ľudí.
O európskych vojenských jednotkách sa začalo prvýkrát hovoriť v 90. rokoch minulého storočia počas vojny v Juhoslávii. Túto myšlienku v posledných rokoch pretláčalo najmä Francúzsko a Nemecko, no stále nie je celkom uskutočnená.
Namiesto toho vznikli reakčné tímy s 1500 príslušníkmi, ktorých však nikdy nenasadili v bojovej oblasti. Európska únia má zatiaľ rozpočet na spoločný vývoj a na budúci rok pripravuje úniovú vojenskú doktrínu.
