MEXICO CITY. Mexiko zatiaľ nerozhodlo, či dovolí Spojeným štátom posielať migrantov na druhú stranu hranice, kde budú čakať na prejednanie svojich žiadostí o azyl.
Politiku známu pod označením „zostať v Mexiku“ zaviedla administratíva bývalého prezidenta Donalda Trumpa.
Na základe takzvaných Protokolov o ochrane migrantov (MPP) americké úrady prikazovali imigrantom prichádzajúcim z Mexika zostať v krajine dovtedy, kým v USA nespracujú ich žiadosti.
Rozhodnutie súdu nie je pre Mexiko záväzné
Súčasný prezident Joe Biden politiku zrušil počas svojho prvého dňa v úrade, jej obnovenie však v utorok nariadil americký Najvyšší súd.
Rozhodnutie súdu nie je pre Mexiko záväzné, uviedol Roberto Velasco, riaditeľ sekcie pre severoamerické záležitosti na mexickom ministerstve zahraničných vecí. Ako dodal, Mexiko je v otázke imigračnej politiky suverénna krajina.

„Mexická vláda začne s americkou vládou technické diskusie, aby zhodnotila, akým spôsobom zvládnuť bezpečnú, usporiadanú a regulovanú imigráciu na hraniciach,“ uviedol Velasco.
Mexiko zo zákona nie je povinné prijímať vracajúcich sa migrantov, ktorí nie sú mexickými občanmi, a väčšina žiadateľov o azyl nimi nie je.
Prezident Andrés Manuel López Obrador má však s americkou vládou v otázkach prisťahovalectva dobré vzťahy a ochotne spolupracuje pri blokovaní karaván migrantov a deportáciách migrantov, ktorí sa snažia dostať na hranicu s USA.
Mexičanov žiadali vrátiť sa späť do krajiny
Za vlády prezidenta Trumpa López Obrador umožnil Washingtonu zaviesť prvú verziu politiky „zostaň v Mexiku“.
Počas Trumpovho úradovania táto politika vyžadovala, aby sa desaťtisíce migrantov žiadajúcich v USA o azyl vrátili späť do Mexika. Cieľom bolo odradiť žiadateľov o azyl, podľa kritikov však ľudia strácali právo žiadať o azyl a boli prinútení čakať v nebezpečných mexických pohraničných mestách.

Časť migrantov mexické úrady prevážali autobusmi na juh krajiny, prípadne ich vyzývali k návratu do svojich krajín pôvodu.
Obnovenie migračného programu Protokoly o ochrane migrantov (MPP) už skôr nariadil sudca v Texase.
Proti rozhodnutiu sa Bidenova administratíva odvolala, podľa Najvyššieho súdu však nedokázala dôveryhodne podložiť svoj argument, že zrušenie spornej politiky nebolo „svojvoľné“.
Administratíva sa môže znova pokúsiť o jej ukončenie. Federálne ministerstvo pre vnútornú bezpečnosť už uviedlo, že rozhodnutie Najvyššieho súdu ľutuje a „bude ho naďalej s vervou napádať“.