LONDÝN. K znepokojivému poklesu hmyzu v uplynulých desaťročiach môže prispievať svetelné znečistenie. Informuje o tom spravodajský portál BBC s odvolaním sa na britský výskum.
Umelé pouličné osvetlenie podľa vedcov narúša správanie nočných motýľov, čím až o polovicu znižuje počty húseníc. Najväčší vplyv pritom zrejme majú moderné LED osvetlenia.
V uplynulých rokoch pribúda dôkazov o tom, že hmyzie populácie ubúdajú v dôsledku klimatickej zmeny, straty habitatu či používania pesticídov.
Faktory sú komplexné a rôznorodé, vrátane postupnej straty lesov, vresovísk, lúk a močiarov, nadmerného používania pesticídov, klimatickej zmeny či znečistenia riek a jazier.
Medzi možnými príčinami vedci spomínali aj nočné umelé osvetlenie, no jeho dopad zostáva nejasný.
Lampy zvyšujú riziko všimnutia predátorom
Vedci označujú svoju štúdiu, ktorú publikovali v magazíne Science Advances, za dosiaľ najsilnejší dôkaz, že svetelné znečistenie môže mať zhubné dopady na populácie hmyzu s následkami pre vtáctvo a ďalšie živočíchy, pre ktoré sú húsenice súčasťou potravy.
Po prvýkrát zachytili na videu šírenie koronavírusu v živých zvieratách Čítajte „Ak má hmyz problémy - a my sme presvedčení, že má a máme aj dôkazy, ktoré to podporujú - mali by sme asi robiť všetko, čo sa dá, aby sme zredukovali negatívne dopady,“ konštatoval vedúci výskumu Douglas Boyes z organizácie Butterfly Conservation.
Vedci si myslia, že pouličné lampy odrádzajú nočné motýle od kladenia vajíčok alebo tiež zvyšujú riziko, že si ich všimnú a ulovia predátory.
Húsenice, ktoré sa narodia pod lampami, najmä LED svietidlami, zas menia svoje stravovacie návyky.
Pokles hmyzu trápi vedcov po celom svete
Existujú však praktické riešenia, ktoré neohrozia bezpečnosť verejnosti, konštatujú odborníci, pričom spomínajú napríklad tlmenie svetiel, pohybové senzory alebo použitie farebných filtrov, ktoré odstránia najškodlivejšie vlnové dĺžky.
Vedcov na celom svete čoraz viac znepokojuje pokles niektorých populácií hmyzu. Podľa jednej štúdie z roku 2019 na celom svete dramaticky ubúda asi 40 % druhov.
Včely, mravce a chrobáky podľa nej ubúdajú osemkrát rýchlejšie ako cicavce, vtáky a plazy, zatiaľ čo iné druhy, ako muchy domáce a šváby závratne pribúdajú.
Strata hmyzu však má ďalekosiahle dopady pre celé ekosystémy. Hmyz totiž predstavuje zdroj potravy pre mnohé vtáky, obojživelníky, netopiere a plazy a rastliny sa zas naň spoliehajú v súvislosti s opeľovaním.
