Významné míľniky vo Františkovom živote
- Pápež František zomrel na Veľkonočný pondelok vo veku 88 rokov.
- Kňazom sa stal v roku 1969, o štyri roky neskôr ho vymenovali za hlavného predstaviteľa argentínskych jezuitov.
- Po vojenskom prevrate v roku 1976 ho obviňovali zo zodpovednosti za zmiznutie dvoch jezuitských kňazov, nikdy mu však nedokázali, že by kolaboroval s režimom.
- Po páde režimu sa dostal do konfliktu s ostatnými členmi rádu za svoj autoritársky prístup k vedeniu a v roku 1990 ho zbavili všetkých funkcií.
- Po tom, ako ho poslali z Buenos Aires do Cordoby, zmenil svoj prístup a po návrate do Argentíny si vyslúžil reputáciu skromného muža ľudu.
- V roku 2001 sa stal kardinálom.
- Za pápeža zvolili kardináli Jorgeho Maria Bergoglia v roku 2013, prijal meno František.
BRATISLAVA. Človek roka 2013 podľa magazínu Time, vlastným menom Jorge Mario Bergoglio, bol pápežom 12 rokov.
Arcibiskup z argentínskeho Buenos Aires 13. marca 2013 na svätopeterskom stolci vystriedal Benedikta XVI. a prijal meno František na počesť svätého Františka z Assisi. Bol v poradí 266. pápežom.
Bol tiež prvým pápežom z Južnej Ameriky a prvým jezuitom na tomto poste. a taktiež bol známy svojím ľudským a otvoreným prístupom a skromnosťou.
Počas svojho života sa nevyhol ani kontroverziám či vnútorným konfliktom v cirkvi.
Narodil sa v roku 1936 v Argentíne do rodiny talianskych imigrantov, na strednej škole študoval za chemického technika a istý čas pracoval v potravinárskom priemysle.
Vo svojich dvadsiatich dvoch rokoch však vstúpil do rádu jezuitov a dal sa na štúdium humanitných vied. Kňazom sa stal v roku 1969 a o štyri roky neskôr ho vymenovali za hlavného predstaviteľa argentínskych jezuitov.

Kontroverzné a formatívne obdobie
V roku 1976 sa v Argentíne odohral vojenský prevrat a moc uzurpoval generál Jorge Rafael Videla. Ten počas nasledujúcich šiestich rokov spustil násilnú kampaň voči kritikom a podporovateľom ľavice.
Počas represií, ktoré si neskôr vyslúžili pomenovanie Špinavá vojna, zmizlo podľa odhadov medzi desať- až tridsaťtisíc ľudí. Tých unášala, mučila a často potom aj zavraždila argentínska polícia a armáda.

Medzi unesenými boli aj dvaja jezuitskí kňazi, ktorí pracovali s chudobnými. Hoci obaja prežili a o niekoľko mesiacov ich prepustili, Bergoglia po páde režimu obviňovali zo zodpovednosti za ich zmiznutie. Kritici tvrdili, že jeho neschopnosť verejne podporiť týchto kňazov a ich prácu z nich spravila terče pre diktatúru.
Neexistujú však žiadne dôkazy že Bergoglio kolaboroval s režimom. Adolfo Perez Esquivel, laureát Nobelovej ceny za mier z roku 1980, sa taktiež postavil za súčasného pápeža. „Možno nemal odvahu ako iní kňazi, no nikdy nekolaboroval s diktatúrou.“

Po páde režimu sa Bergoglio dostal do konfliktov s ostatnými členmi rádu jezuitov za svoj autoritársky prístup k vedeniu.
Pár rokov po skončení jeho mandátu ho v roku 1990 hlavní predstavitelia rádu zbavili všetkých funkcií a poslali Bergoglia z Buenos Aires do Cordoby.
Nemohol ani slúžiť omše, len spovedať.
Samotný pápež vo svojom prvom rozhovore opísal svoje pôsobenie v Cordobe ako „obdobie veľkej vnútornej krízy“. Cordoba ho však naučila pokore a skromnosti a po svojom návrate drasticky zmenil svoj prístup.
V roku 1992 sa stal pomocným biskupom v Buenos Aires a v roku 1998 postúpil na post miestneho arcibiskupa a o tri roky neskôr sa stal kardinálom.
Skromný muž ľudu
Počas svojho pôsobenia v Buenos Aires po návrate z Cordoby si terajší pápež vyslúžil reputáciu skromného muža ľudu. Namiesto rezidencie arcibiskupa býval v mestskom byte a odmietal používať limuzínu arcidiecézy, radšej dochádzal verejnou dopravou.
Tento postoj mu ostal dodnes. Pápež František sa po svojom nástupe do funkcie rozhodol nebývať v tradičnom luxusnom byte a zvolil si apartmán v hosťovskom dome Vatikánu, po meste ho zas vozí starý Ford Focus.
Pomoc chudobným je jedným z hlavných bodov Františkovho pôsobenia tak, ako bola aj počas jeho času v Buenos Aires.
„Moji ľudia sú chudobní a ja som jedným z nich,“ hovorí o sebe pápež. František bol svedkom ekonomického kolapsu Argentíny v roku 2001 a reakcie Medzinárodného menového fondu a následných politík uťahovania opaskov, ktoré sa najviac dotkli práve chudobných. Pápež je hlasným kritikom moderného kapitalizmu a nerovností, ktoré produkuje.
Tie kritizoval aj vo svojej apoštolskej exhorácii v roku 2013 a vo svojej prvej encyklike z roku 2015 pápež zas prehovoril o degradácii životného prostredia, ktoré dal za vinu nekontrolovanému kapitalizmu.
Jeho pohľad na chudobu a životné prostredie odráža aj výber jeho pápežského mena. To sa podľa Františkových slov odvoláva na svätého Františka z Asissi, známeho svojou službou chudobným i ochranou zvierat a ekológie.

Reformy vo Vatikáne
František počas svojho pôsobenia ako pápež spravil viacero krokov smerujúcich k väčšej otvorenosti katolíckej cirkvi. Krátko po svojom nástupe vymenoval radu ôsmich kardinálov, ktorá mu má radiť v cirkevných politikách.
Okrem iného sa František pokúša reformovať Inštitút pre náboženské diela, známy aj ako Vatikánska banka. Tá spravuje veľkú časť majetkov Vatikánu v hodnote viac ako šesť miliárd eur.
Banka bola dlhodobo centrom škandálov a podozrení z korupcie a prania peňazí. V roku 2012, krátko pred Františkovym nástupom do funkcie, bol stredobodom pozornosti škandál VatiLeaks, dokumentujúci konšpirovanie vedenia inštitútu, či tragické zaobchádzanie s peniazmi.
Nový pápež vymenil vedenie a spustil nastavenie výdavkového stropu na kanonizáciu svätých. Napriek špekuláciám však inštitút nezrušil a Vatikánska banka zostáva otvorená.
František sa navonok takisto snaží vyrovnať so škandálmi sexuálneho obťažovania v cirkvi. V roku 2013 oznámil vytvorenie komisie, ktorá má bojovať so sexuálnym zneužívaním a spolupracovať s obeťami. Podľa mnohých kritikov však Vatikán stále nerobí dosť.
Medzi kritikov patrí aj Peter Saunders, bývalý člen komisie, ktorý odišiel v roku 2016. Ako píše britský denník Guardian, Saunders kritizuje, že komisia zďaleka nerobí dostatok a škandály nerieši, v jednom bode dokonca dostali inštrukcie ostať ticho po tom, ako dostali správu o obťažovaní z Talianska.
Konzervatívny liberál
František si za svoje pôsobenie získal veľa pozornosti aj vďaka svojim vyjadreniam ku kultúrnym témam.
Podporuje pomoc utečencom, azylové tábory v Európe prirovnal ku koncentračným táborom, silno sa stavia aj za dialóg s ostatnými cirkvami. V roku 2016 sa ako prvý pápež stretol s lídrom ruskej ortodoxnej cirkvi Kirillom I. a o tri roky neskôr sa stal prvým pápežom, ktorý navštívil Arabský polostrov.

Pozornosť pútali aj viaceré vyjadrenia týkajúce sa LGBTQ komunity. Hoci pápež kritizoval, koľko pozornosti cirkev venuje problémom ako potraty či manželstvá párov rovnakého pohlavia, jeho liberálnejšie vyjadrenia sú často tlmené, či už jeho hovorcami, alebo samotným pápežom.
V roku 2016 napríklad pre médiá povedal, že nemá právo súdiť homosexuálnu komunitu. „Zopakujem to, čo vraví katolícky katechizmus: nemali by sme ich diskriminovať a mali by byť rešpektovaní a pastorálne sprevádzaní,“ povedal pápež.
Napriek tomu však manželstvá párov rovnakého pohlavia nepodporuje, takisto sa kategoricky stavia proti potratom či antikoncepcii a meniť katechizmus cirkvi na tieto témy odmieta.
Do konfliktu s liberálnymi politikami sa dostal aj v domácej Argentíne, kde ešte ako arcibiskup kritizoval legalizáciu manželstiev párov rovnakého pohlavia v roku 2010. Na Slovensku zas podporil referendum za rodinu v roku 2015.
V roku 2021 navštívil Slovensko. Počas štvordňovej pastoračnej cesty (12. - 15. septembra) absolvoval stretnutia s najvyššími predstaviteľmi štátu, zástupcami náboženských obcí, ako aj židovskej či rómskej komunity.
Navštívil Bratislavu, Košice, Prešov a program jeho cesty vyvrcholil v Šaštíne, kde na sviatok Sedembolestnej Panny Márie, patrónky Slovenska, odslúžil slávnostnú omšu.
Zdravotné komplikácie
František zomrel len deň po tom, čo počas Veľkonočnej nedele udelil tradičné požehnanie Urbi et orbi a následne sa previezol po Svätopeterskom námestí v papamobile.
„Učil nás žiť hodnoty evanjelia s vernosťou, odvahou a univerzálnou láskou, najmä k najchudobnejším a ľuďom na okraji spoločnosti," oznámil kardinál Kevin Ferrell.
Františka pred necelým mesiacom prepustili z Gemelliho nemocnice v Ríme do domácej liečby v jeho rezidencii vo Vatikáne.
Osemdesiatosemročného pápeža hospitalizovali 14. februára s bronchitídou, ktorá neskôr prerástla do obojstranného zápalu pľúc. Pápež prekonal viacero respiračných kríz a krvné testy vo februári zistili „počiatočné zlyhanie obličiek“.
Pápež František, ktorý bol hlavou katolíckej cirkvi od roku 2013, sa už v minulosti niekoľkokrát liečil na respiračné ochorenia.
Za posledné roky takisto podstúpil operáciu prietrže a hrubého čreva. Vzhľadom na bolesť kolena tiež používal invalidný vozík. Jeho posledná hospitalizácia bola najdlhšou počas jeho 12-ročného pontifikátu.