ANKARA, BRATISLAVA. Turecká strana hornatej hranice s Iránom je lemovaná základňami a pozorovacími vežami. Strážne autá neustále sledujú pohyb na iránskej strane, odkiaľ často prichádzajú utečenci, pašeráci či kurdskí militanti.
Ak objavia utečenca, ktorý sa cez hranice dostal, vrátia ho. Väčšinou to skúsi znovu, ale raz sa možno na turecké územie aj dostane.
„Nech zavediete akokoľvek sofistikované opatrenia, raz za čas vám niekto unikne,“ hovorí pre denník Guardian Mehmet Emin Bilmez, guvernér pohraničnej provincie Van.
Utiekli sme zo zúfalstva
Dramatický útek režisérky Sahraa Karimi z Afganistanu: Taliban neznáša vzdelané ženy Čítajte Teraz prichádzajú najmä utečenci z Afganistanu, ktorý pred týždňom a pol ovládlo militantné hnutie Taliban.
Ľudia začali z krajiny utekať už predtým, keď videli, ako džihádisti dobýjajú čoraz väčšie územia krajiny a miestna armáda im ho odovzdáva prakticky bez boja.
Nemohli sa spoľahnúť ani na podporu spojencov z NATO, ktorí už prestali bojovať a sústredia sa len na evakuáciu vlastných občanov a bývalých spolupracovníkov. Z krajiny tak denne uteká okolo 30-tisíc ľudí, aj keď väčšina z nich sa do Turecka nedostane. Skončia v niektorom zo susedných štátov.
„Utiekli sme zo zúfalstva,“ hovorí pre denník New York Times 17-ročný Gul Ahmad. Cesta cez Irán je viac ako dvetisíc kilometrov dlhá, peši im trvá aj 80 dní.
