Na videu po prvý raz zachytili šírenie koronavírusu v živých zvieratách

OTTAWA. Videozáznamy z novej štúdie amerických a kanadských vedcov z Univerzity v Yale a Univerzity v Montreale po prvý raz zachytili šírenie vírusu SARS-CoV-2 u živých zvierat.

Experti vďaka tomu mohli pozorovať, ako sa infekcia presúva z nosa myší do ich pľúc a ďalších orgánov. O štúdii informovala Univerzita v Yale na svojej webovej stránke.

Vírus na videu

"Po prvý raz sa nám podarilo vizualizovať šírenie vírusu SARS-CoV-2 pri živom zvierati v reálnom čase. A čo je dôležité, zobrazili sme aj miesta, na ktorých musia protilátky pôsobiť, aby zastavili postup infekcie," uviedla spoluautorka výskumu z Univerzity v Yale Priti Kumarová.

Snímky zaznamenali postup vírusu SARS-CoV-2 zvieracím telom a tiež pôsobenie protilátok odobratých ľuďom, ktorí sa z covidu zotavili.

Vedci v priebehu štúdie tiež zistili, že protilátky bez schopnosti aktivovať NK bunky imunitného systému (tzv. prirodzení zabijaci) sú menej účinné v boji proti infekcii.

Pri myšiach sa vírus šíril rovnakou cestou ako u ľudí: vysoká vírusová záťaž sa najprv objavila v nose, odkiaľ sa potom rýchlo rozšírila do pľúc a nakoniec aj do ďalších orgánov.

Myši uhynuli po tom, čo im vírus prenikol do mozgu. Vedecký tím dokázal sledovať šírenie vírusu až na úrovni jednotlivých buniek vďaka bioluminiscenčnému značeniu a pokročilej mikroskopii.

Nie všetky protilátky fungujú rovnako

Výskumníci pri iných nakazených myšiach použili plazmu získanú od ľudí, ktorí sa z covidu vyliečili.

Ukázalo sa, že plazma vstreknutá do tela myší aj tri dni po nákaze zastavila šírenie vírusu. Ak boli tieto protilátky podané ešte pred kontaktom zvierat s vírusom, dokázali nákaze zabrániť.

"Tieto výsledky získané pomocou zobrazovacích techník sa dajú využiť k rýchlemu zisteniu, či liečba zaberá - a to už v priebehu troch až piatich dní. To je zásadná časová úspora, využiteľná na vývoj protiopatrení v prípade súčasnej pandémie a aj tých budúcich," komentoval ďalší spoluautor štúdie Pradeep Uchil.

Jedným zo zistení štúdie je, že nie všetky protilátky fungujú rovnako dobre.

"Predtým sme si mysleli, že k prevencii infekcie stačí neutralizovať vírus, ale teraz vidíme aj to, že protilátky musia byť prítomné v správny čas na správnom mieste v tele a taktiež v správnom množstve," dodala Kumarová.

"Protilátky sú viacúčelové molekuly s niekoľkými vlastnosťami. V tejto štúdii ukazujeme, že kľúčová je ich schopnosť privolať na pomoc ďalšie bunky imunitného systému a eliminovať infikované bunky; iba tak je zaistená optimálna ochrana," dopĺňa spoluautor práce Andrés Finzi.