LA PAZ. Bývalá bolívijská prezidentka Jeanine Áňezová môže čeliť obvineniam z genocídy a iných zločinov, uviedla v piatok tamojšia prokuratúra. Obvinenia sa vzťahujú k smrti 20 ľudí počas nepokojov v roku 2019, za čo Áňezová nesie podľa prokuratúry zodpovednosť, informuje tlačová agentúra DPA.
Áňezová (54) sa dostala do prezidentského úradu ako dočasná hlava štátu v novembri 2019 po tom, ako bývalý bolívijský prezident Evo Morales po niekoľkotýždňových protestoch proti svojmu spornému opätovnému zvoleniu do neústavného štvrtého funkčného obdobia odstúpil a utiekol z krajiny.
Áňezová väčšinu svojho času v prezidentskom úrade strávila pokusom o vznesenie obvinení proti osobám spojeným s Moralesom. Vlaňajšie voľby však dostali do prezidentskej funkcie Moralesovho politického spojenca Luisa Arcea. Odvtedy sa orgány činné v trestnom konaní zameriavajú na Áňezovú a jej spojencov.
Obvinenia voči exprezidentke musí schváliť parlament. Skupina expertov už podporila správu, ktorá tvrdí, že v zmätku po Moralesovom úteku z Bolívie došlo k porušeniu ľudských práv. V správe sa uvádza, že polícia a bezpečnostné tímy použili neprimeranú silu pri pokuse o obnovenie poriadku po sporných voľbách.
Morales a jeho ľavicoví stúpenci tvrdia, že krok k jeho zosadeniu bol štátnym prevratom. Áňezovej konzervatívni priaznivci však vyhlasujú, že konali so zámerom zabrániť volebnému podvodu.
Bolívijské súdy môžu udeliť za genocídu desať až dvadsať rokov za mrežami, dopĺňa tlačová agentúra AFP. Áňezovú zatkli v marci a odvtedy je vo vyšetrovacej väzbe. Exprezidentka tiež čelí obvineniam z terorizmu, buričstva a sprisahania. Jej zadržanie vyvolalo rozsiahle medzinárodné odsúdenie.
