KÁBUL, BRATISLAVA. Malála Júsufzajová vie, aké to je, keď militanti zabránia dievčatám chodiť do školy. Zažila to počas svojho detstva v pakistanskom údolí Svát, ktoré tamojšia vláda v roku 2007 odovzdala miestnemu Talibanu.
"Knihy som si schovala pod veľkú šatku a do školy som chodila so strachom. O päť rokov neskôr, keď som mala pätnásť, sa Taliban pokúsil zabiť ma za to, že som hovorila o mojom práve na vzdelávanie," spomína v komentári pre New York Times.
Malála útok pred školou zázrakom prežila. Neskôr sa stala symbolom práva na vzdelávanie, za čo dostala Nobelovu cenu za mier. Vyštudovala na Oxforde a teraz rozbieha kariéru.
Zúfalstvo, že sa už nevrátia do triedy

"Afganské dievčatá a mladé ženy sú znovu tam, kde som bola ja – v zúfalstve nad predstavou, že už nikdy sa nebudú môcť vrátiť do triedy alebo držať v ruke knihu," píše o súčasnej situácii v Afganistane, kde moc preberá miestny Taliban.
Ten sa síce snaží upokojiť obavy medzinárodného spoločenstva tým, že počas jeho vládnutia budú môcť dievčatá chodiť do školy, že nebudú musieť nosiť celotelové burky, ale "postačia" šatky na vlasoch.
"Umožníme ženám pracovať a študovať v rámci našich pravidiel," povedal na utorňajšej tlačovej konferencii hovorca militantov Zabilulláh Mudžahíd. "Ženy budú v našej spoločnosti veľmi aktívne."
Len málokoho toto vyjadrenie uspokojilo. Taliban už viackrát ukázal, že sa mu nedá dôverovať. Navyše nie je celkom jasné, čo si džihádisti predstavujú pod formulkou "v rámci našich pravidiel".