BRUSEL. Európska únia zatiaľ neplánuje uznať vládu hnutia Taliban po jeho prevzatí moci v Afganistane. S militantmi však bude rokovať, aby zaistila bezpečný odchod z krajiny pre európskych občanov a Afgancov, ktorí spolupracovali s EÚ.
V utorok to po rokovaní ministrov zahraničných vecí európskeho bloku oznámil šéf diplomacie EÚ Josep Borrell.
Humanitárna pomoc bude pokračovať
Režisérka znovu utiekla z Afganistanu: Som vzdelaná, nezávislá duša, také Taliban neznáša Čítajte Zároveň tiež zdôraznil dôležitosť rokovaní s Talibanom s cieľom zabrániť ďalšiemu exodu utečencov z konfliktami sužovanej krajiny, v ktorej sa čoraz viac prehlbuje humanitárna kríza.
„Budeme sa musieť skontaktovať s autoritami v Kábule, ktokoľvek to je. Taliban vyhral vojnu, takže budeme musieť hovoriť s nimi,“ povedal Borrell novinárom, pričom dodal, že „tento dialóg sa tiež bude musieť zamerať na spôsob, ako zabrániť návratu zahraničných teroristov“. Zároveň tiež poznamenal, že to nie je otázka oficiálneho uznania, len kontaktu s Talibanom.
Únia sa tiež rozhodla pozastaviť platby na rozvojovú pomoc Afganistanu, kým si nevyjasnia situáciu s lídrami Talibanu. Hnutie podľa Borrella musí rešpektovať rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN a ľudské práva, aby získalo prístup k príspevkom.
„Humanitárna pomoc bude pokračovať a možno ju budeme musieť zvýšiť“, vzhľadom na počet vysídlených Afgancov, pokračujúce sucho a dopad pandémie koronavírusu, doplnil tiež Borrell.
Dvadsaťsedemčlenný euroblok sa zaviazal, že v rokoch 2021 - 2024 poskytne Afganistanu asi 1,2 miliardy eur na rozvojovú pomoc.
Prioritou sú spolupracovníci
Utiekol pred Talibanom: Ghání nebol demokrat, Taliban si nedovolí to, čo on Čítajte Ministri zahraničia krajín EÚ sa na rokovaní zhodli, že prvou prioritou by malo byť premiestnenie Európanov a Afgancov, ktorí im pomáhali, z krajiny. „Nemôžeme ich opustiť,“ skonštatoval Borrell.
Mnohé európske krajiny sa obávajú ďalšieho prílevu utečencov, podobného ako zažili v roku 2015 zo Sýrie. Afganci patria, práve po Sýrčanoch, medzi najväčšie skupiny hľadajúce útočisko v Európe.
Podľa niektorých európskych odhadov požiadalo počas uplynulých šiestich rokov o azyl v EÚ približne 570-tisíc Afgancov.
„Musíme zaistiť, aby nová politická situácia, ktorá vznikla v Afganistane návratom Talibanu, neviedla k rozsiahlym migračným pohybom smerom k Európe,“ doplnil európsky šéf diplomacie s tým, že si to bude vyžadovať zapojenie tranzitných krajín do rokovaní.
„Budeme veľmi pozorne sledovať vývoj situácie a tých, ktorí v súčasnosti v Afganistane majú v rukách moc, budeme súdiť podľa ich skutkov,“ povedal novinárom nemecký minister zahraničných vecí Heiko Maas. „Špeciálne sa zameriame na stabilitu v regióne. Susedné krajiny budú určite čeliť ďalším pohybom utečencov,“ dodal.
Deportačné centrá
Rakúsko zároveň plánuje v stredu na stretnutí ministrov vnútra EÚ navrhnúť, aby zriadili deportačné centrá v krajinách susediacich s Afganistanom.
Príchod viac ako milióna migrantov v roku 2015, najmä zo Sýrie a Iraku, vyvolal jednu z najväčších kríz 27-členného bloku, keď sa krajiny dohadovali, ako najlepšie reagovať na ich prílev.
Žiadosti o azyl zo strany afganských občanov od februára vzrástli o tretinu. V máji úrady prijali viac ako 4 648 žiadostí, pričom úspešná zvykne byť asi polovica. Väčšina Afgancov pritom s najväčšou pravdepodobnosťou ujde skôr do Iránu, Pakistanu alebo k severným susedom, ako sú Uzbekistan alebo Tadžikistan.
Úrad vysokého komisára OSN pre utečencov medzitým vyzval na moratórium týkajúce sa nútených návratov afganských občanov, vrátane žiadateľov o azyl, ktorých žiadosti boli zamietnuté. Krajiny ako Irán a Pakistan podľa UNHCR po desaťročia veľkoryso hostili veľkú väčšinu afganských utečencov.
