BRATISLAVA. Situácia v Afganistane je zlomová pre medzinárodné spoločenstvo aj pre Slovensko. Uviedol to na dnešnom tlačovom brífingu minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Ivan Korčok (nom. SaS).
O problémoch v Afganistane diskutovali aj na mimoriadnom zasadnutí ministrov zahraničných vecí, ktoré ďalej pokračuje. Dodal, že ukončenie misie bolo plánované inak a nedošlo k správnemu vyhodnoteniu dôsledkov odchodu USA a ostatných spojeneckých krajín.
Krutý dotyk s realitou
Korčok vníma ako tristný (smutný, pozn. SITA) spôsob kapitulácie afganskej armády a vlády, do ktorých sa roky investovali obrovské zdroje, aby dokázali chrániť Afganistan pred extrémistami z Talibanu. Zhodnotil, že v prípade Afganistanu ide o krutý dotyk s realitou.
Talibovia už prehľadávajú dom za domom. Afganci vedia, prečo skáču pod štartujúce lietadlá Čítajte „ Ak sám národ, v tomto prípade vláda, nie je ochotná sa vysporiadať s hrozbou, tak z vonku sa to naveky zvládnuť nedá,“ povedal. Afganská vláda podľa neho nepodržala svojich občanov ani spojencov, ktorí tam 20 rokov operovali. Ide o lekciu, ktorú je potrebné vyhodnotiť.
Misia v Afganistane z hľadiska jej dĺžky, ľudských aj finančných zdrojov podľa šéfa slovenskej diplomacie už dávno presluhuje. Dodal, že ani pred 20 rokmi, keď začala, nepočítala s tým, že medzinárodné spoločenstvo v nej ostane navždy.
V krajine sú viacerí Slováci
Pripomenul tiež, že podnet v roku 2001 vznikol tým, že z afganského územia ovládaného Talibanom, operovala teroristická organizácia Al-Káida. Tá zosnovala útoky voči Spojeným štátom aj proti viacerým miestam v Európe. Hlavným cieľom misie bolo, aby sa Afganistan nestal hlavným útočiskom pre terorizmus. Podotkol, že časť tohto cieľa sa podarilo naplniť a misia nebola márna.
Jednou z priorít je aj udržanie prevádzky letiska v Kábule tak, aby sa dokončila evakuácia personálu. Minister potvrdil, že stále pracujú na tom, aby slovenský špeciál pristál v Kábule a mohol z neho odviezť prioritne slovenských občanov. Hľadajú spôsoby a kapacity pre tých, ktorí potrebujú pomoc najviac.
Poukázal, že Slovenská republika nemá v Kábule svoje zastúpenie a z informácií zastupiteľstva v Teheráne vyplýva, že sú tam viac ako traja občania zo Slovenska. Z bezpečnostných dôvodov však nemôže uviesť ich presný počet. Korčok sa nevyhýba ani pomoci iným krajinám, no zdôraznil, že prioritu majú slovenskí občania.
Spojencami aj teraz
Odmieta, že by nešlo aj o vojenskú misiu Slovenskej republiky. Podotkol, že misia začala pre Slovensko v roku 2007 a končila stiahnutím slovenských jednotiek. Vníma tiež slovenský domáci politický rozmer a považuje mnohé komentáre, ktoré chcú nanútiť, že slovenská misia bola márna a mala sa „zabaliť“ skôr.
Takéto interpretovanie považuje za cynické a nechce si umývať ruky nad rozhodnutiami predchádzajúcich období. Poďakoval sa preto vyše 4 000 slovenským vojakom, ktorí sa vystriedali na misii.
„Malo to zásadný vplyv aj na to, ako naše vlastné ozbrojené sily vnímajú vlastné pôsobenie nielen pri obrane krajiny, ale aj na to, že premieňame do praxe, že nemôžeme byť spojencami len vtedy, keď svieti slnko a sme schopní oslavovať spoločné víťazstvá. Spojencami by sme mali byť aj teraz,“ zdôraznil s tým, že situácia je zlá.
