PORT-AU-PRINCE, BRATISLAVA. Sú na jednom ostrove Hispaniola, ležia teda vo veľmi podobných podmienkach. A predsa je Haiti najchudobnejšou krajinou západnej pologule a HDP susednej Dominikánskej republiky je až sedemkrát vyššie.
Rovnako rozdielne sú následky zemetrasení. Kým Haiti sa dodnes nespamätalo zo zemetrasenia v roku 2010 a do toho sa pridali otrasy z víkendu s viac ako 1419 obeťami, Dominikánska republika podobné problémy nemá. Aj keď v tomto prípade ide najmä o epicentrum zemetrasenia pod haitským územím.

Príčiny týchto rozdielov sú komplexné a siahajú ďaleko do minulosti. Keď sa Haiti ešte v roku 1804 osamostatnilo od Francúzska a vytvorilo prvú černošskú republiku na svete, doba mladej krajine nepriala.
Haiti Francúzom ešte vyše storočia splácalo „ekonomické škody“, ktoré spôsobilo jeho osamostatnenie. Ide napríklad o straty pri obchode s otrokmi, keďže tí zrazu získali slobodu. Tieto dlhy haitskú vládu vtedy stáli osemdesiat percent rozpočtu mladého štátu a výrazne spomalili rozvoj.
Tri desaťročia diktatúry
Napriek tomu bol ešte v roku 1960 hrubý domáci produkt susediacich republík zhruba na rovnakej úrovni. Dominikánska republika sa o rok neskôr zbavila diktátora Rafaela Trujilla, kým na Haiti sa toto obdobie len začínalo.
Dvadsaťdeväť rokov skorumpovanej diktatúry medzi rokmi 1957 a 1986 a následná politická nestabilita však v Haiti viedli k výrazne rozdielnym výsledkom ako u ich susedov v Dominikánskej republike.