KÁBUL, BRATISLAVA. Na svojich postoch v odľahlých hornatých oblastiach Afganistanu ostávali mesiace aj roky. Nemenili ich, zásoby prichádzali nepravidelne. Boli tak ľahkým terčom militantov, ktorí na nich neustále útočili.
Nepochádzali z týchto oblastí, nepatrili k miestnemu etniku, k oblasti nemali vzťah. Kým však videli, že majú aspoň medzinárodnú podporu, ostávali na svojich postoch. Potom však Američania a ich západní spojenci oznámili odchod z krajiny.
„V posledných dňoch som nemal jedlo, vodu ani zbrane,“ spomína pre Wall Street Journal Tadž Muhammad, ktorý opustil svoje stanovište dva mesiace po tom, ako ho v provincii Kunduz obkľúčili militanti Talibanu.
Keď podpora zo zahraničia a zásobovanie zmizli, vytratila sa aj ochota riskovať život. „Obetovali by ste sa pre lídrov, ktorí vám neplatia načas a oveľa viac ich zaujíma vlastná budúcnosť?“ spýtal sa pre agentúru Reuters nemenovaný americký predstaviteľ, ktorý pôsobil v Afganistane.

Navyše, vojakov často o stiahnutie sa požiadali aj miestni politickí lídri, ktorí sa tým chceli vyhnúť vyšším obetiam na životoch.
A dezercií tak pribúdalo, výsledkom je, že po víkende už militantné hnutie Taliban obsadilo aj Kábul, prezident krajinu opustil a militanti zostavujú dočasnú vládu.
Kam zmizli miliardy dolárov?
Američania so spojencami investovali za posledných dvadsať rokov do budovania afganských bezpečnostných síl – armády, polície a letectva – 89 miliárd dolárov.