SME
Štvrtok, 21. október, 2021 | Meniny má UršuľaKrížovkyKrížovky

V Libanone utečencov zo Sýrie najprv vítali, teraz sami potrebujú pomoc

Krajina už utečencov nezvláda.

Najmenšie deti v táboroch nezažili iný život. (Zdroj: SME - MATÚŠ KRČMÁRIK)

Už pri príchode do tábora v libanonskom Faúre je zjavné, že deti sa tešia z rozptýlenia inak pomerne nudných letných dní. Nehovoriac o tom, že ani pred prázdninami nechodili pre pandémiu do školy.

Okolo minivýpravy slovenských a miestnych novinárov či pracovníkov rozvojových organizácií sa ich zhromaždí približne pätnásť.

Ochotne pózujú fotografom, pochvália sa, ktoré slová z angličtiny sa už naučili. Postupne prichádzajú aj ich rodičia a tí majú výrazne zachmúrenejšie tváre.

Deti fotografovať môžete, ženy nie, znejú pokyny.

Mnohé z týchto detí nepoznajú nič iné ako Libanon. Žijú pritom v údolí Bekaa pod vrchom, ktorý je hranicou so Sýriou. S vlasťou ich rodičov, v ktorej mnohé nikdy neboli. Ak majú napríklad osem rokov, je veľmi možné, že sa v tábore už narodili.

Súvisiaci článok Libanon sa potápa. Reportáž z krajiny rok po výbuchu v prístave Čítajte 

Nemecko, krajina snov

Na tomto mieste v provizórnych stanoch žije niekoľko desiatok rodín. Deti chodia do štrnástich rokov do špeciálnej školy pre sýrskych utečencov, kde ich učia arabčinu, angličtinu, matematiku a prírodné vedy. Potom môžu študovať na bežnej libanonskej škole, kde však mávajú osobitné hodiny oddelené od miestnych detí.

V lete sa neučia, a tak si krátia dni napríklad hádzaním kameňov do neďaleko sa pasúcich kráv alebo práve pózovaním pre návštevy zo zahraničia.

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Tetou jedného z detí je Ajša al-Kádí, ktorá je v tábore od roku 2013 a veľmi túži odísť. V Nemecku už má dcéru a dúfa, že sa tam dostane aj ona. „Majú tam veľmi dobré vzdelanie aj školy pre deti. Už som požiadala o víza,“ dúfa v legálnu cestu do Európy.

Kým sa tak stane, prípadne kým sa vrátia do vlasti, humanitárne organizácie sa im snažia aspoň zlepšiť podmienky. Slovenská ADRA tu má projekty na pomoc pri poľnohospodárstve, s potravinou bezpečnosťou a buduje vodné nádrže, ktoré využijú aj miestni, aj sýrski utečenci.

V uliciach Faúru tiež buduje osvetlenie na solárnu energiu. Svietiť a tým zvyšovať bezpečnosť bude na všetkých, nielen na utečencov.

Libanon má dosť vlastných problémov

Ani veľká časť Libanoncov totiž nemá prístup k dodávkam pitnej vody či elektriny, čo sa ešte prehĺbilo v posledných dvoch rokoch ekonomickej, politickej a pandemickej krízy v krajine, ktoré dostali Libanon na pokraj kolapsu.

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Keď pritom Sýrčania utekali po roku 2011 pred vojnou, miestne komunity ich vítali. Pamätali si ešte na libanonskú občiansku vojnu v rokoch 1975 až 1990, keď takto oni alebo ich rodičia utekali opačným smerom.

Súvisiaci článok Keď som sa vrátil zo zásahu v bejrútskom prístave, plakal som Čítajte 

Už to však trvá pridlho, naznačujú politici aj obyčajní ľudia. V krajine je približne 1,5 milióna Sýrčanov. Nežijú len v stanových táboroch, mnohí išli k rodinám, alebo si našli nájom a nie sú tak ani registrovaní.

Navyše od vzniku štátu Izrael sú tam aj utečenci, ktorí zo židovského štátu ušli, prípadne tak urobili ich predkovia. V mestách vytvárajú už celé husto osídlené štvrte pripomínajúce slumy, do ktorých sa postupne sťahujú aj Sýrčania, ktorí sa nechystajú tak skoro vrátiť do vlasti.

Celosvetovo je Libanon, v ktorom žije 6,8 milióna obyvateľov a 1,5 milióna registrovaných utečencov, týmto problémom druhou najviac zasiahnutou krajinou. Vyšší pomer utečencov na obyvateľov je už len v stotisícovej karibskej Arube, kam v posledných rokoch utekajú Venezuelčania.

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Palestínsko-sýrsky paradox

Ešte skôr, ako sa pútnickým miestom stala Mekka alebo Rím, ľudia v tejto oblasti uctievali Baala, boha bohov kanaánsko-fénickej mýtológie. Tomu v Baalbeku, v meste obývanom už deväťtisíc rokov pred naším letopočtom, postavili centrálny chrám.

Na jeho mieste neskôr Rimania postavili ďalšie chrámy a svojimi pamiatkami lákal turistov. Teraz sa však v súvislosti s regiónom Baalbek viac ako o pamiatkach hovorí o problémoch s utečencami.

Fotografiou chrámového komplexu sa vo svojej kancelárii hrdí aj guvernér tohto regiónu Bašír Chodr, aj keď za pracovným stolom má ako štátny zamestnanec podobizeň libanonského prezidenta.

Baalbek vždy patril medzi chudobnejšie oblasti Libanonu, no to sa ešte zvýšilo po príchode utečencov zo Sýrie, s ktorým región hraničí.

„Už predtým sme mali nedostatočnú infraštruktúru. Po príchode našich hostí zo Sýrie nám zrazu nestačia cesty, vodný, odpadový alebo elektrický systém,“ hovorí a tvrdí, že polovica dodávok elektriny končí nelegálne v táboroch.

Aj Libanonci pritom mávajú elektrinu len niekoľko hodín denne, v ostatnom čase sú odkázaní na generátory poháňané rovnako nedostatkovým palivom.

Spomína paradox, že síce je v záujme miestnych, aby Sýrčania neznečisťovali prostredie, medzinárodné organizácie sa napríklad ponúkajú, že pre nich vybudujú čističky vody.

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

To by však tiež znamenalo zmierenie sa s faktom, že v krajine Sýrčania ostanú natrvalo. To libanonská vláda oficiálne neurobila ani pre Palestínčanov, ktorí do krajiny začali prichádzať ešte v roku 1948 a doteraz nedostali občianstvo a nemôžu pracovať ako lekári alebo právnici.

Ľudia podľa neho vidia, ako utečenci dostávajú pomoc od medzinárodných organizácií, ktorá sa však nim nedostane a v čase hyperinflácie a nedostatku liekov či potravín ju takisto potrebujú. Vzniká tak napätie medzi komunitami.

Už ich tam nechcú

Spomína konkrétny príklad z dediny Dajr al-Ahmar, kde hasiči išli hasiť požiar v lese, ale nechtiac zasiahli stan v tábore, po čom do nich Sýrčania hádzali kamene.

„Miestni povedali, že už u seba tábor nechcú, tak sme museli konať,“ hovorí. „Nový tábor však nechcú ani v iných dedinách a utečencov sme preto museli rozdeliť do už existujúcich táborov.“

Spomedzi sýrskych utečencov sa však do návratu chce len málokomu. Podľa medzinárodných pravidiel ich pritom do toho nemôže nikto nútiť a musí to byť dobrovoľné rozhodnutie.

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

V krajine občiansku vojnu de facto vyhral diktátor Bašár Asad, pred ktorým mnohí utiekli. Boja sa mučenia zo strany bezpečnostných zložiek, hrozby služby v armáde, niektorí sa len jednoducho nemajú kam vrátiť, lebo ich domy padli počas vojny, prípadne všetky majetky predali pred odchodom.

Chodr ako dôvod spomína tiež to, že utečenci by po návrate domov prestali dostávať pomoc od Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov, lebo by o svoj štatút prišli.

Ani tá pritom nie je vysoká, vyratúva Nissren Džbarová, ktorá pracuje pre libanonskú Adru a pôsobí aj pri slovenských projektoch. „Od Svetového potravinového programu dostanú stotisíc libier, čo je v prepočte podľa trhového kurzu asi päť dolárov. Pred krízou to bolo 27 dolárov,“ hovorí.

UNHCR zas pred krízou pomáhala rodinám sumou 260-tisíc libier mesačne, čo bolo 150 dolárov. Z toho si platili nájom či potraviny. Teraz je to síce 400-tisíc libier, ale len dvadsať dolárov.

„Ľudia sa zadlžujú, alebo vynechávajú niektoré jedlá,“ hovorí Džbarová. Problémom tiež je, že ak rodina nemá z čoho živiť deti, namiesto škôl ich posiela pracovať alebo dcéru vydajú vo veľmi mladom vek.

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Spory o pôdu či hroby

Razí Šaríf je starostom v mestskej oblasti Faúr, kde sa nachádza aj spomínaný sýrsky tábor. Víta nás vo svojej neklimatizovanej kancelárii na poschodí, z ktorej je okrem hraničnej hory so Sýriou výhľad aj na miestny potok, ktorý pripomína skôr skládku.

„Toto je ešte dobré, nedávno tu boli odpadky až po most,“ povie neskôr, keď nás zoberie pred miestny úrad, medzi ktorým a riekou je stajňa pre kozy.

Faúr má podľa neho podobné problémy s utečencami ako iné časti krajiny. Nedostatočná infraštruktúra spôsobuje, že miestni majú k nim oveľa negatívnejší postoj ako pred desiatimi rokmi, keď Sýrčania začali prichádzať. V obci s 25-tisíc Libanoncami žije približne šesťtisíc Sýrčanov.

Spory sa prejavujú aj naoko miestnymi banalitami. Napríklad „dohovorením“ sýrskym utečencom, aby v noci nejazdili na motocykloch, lebo rušia nočný pokoj. Na toto je zriadená komisia, ktorá má spory urovnávať.

Súvisiaci článok Od výbuchu má traumu aj moja mačka. Predstavte si, ako to vplýva na deti Čítajte 

Vážnejšie však môžu byť bitky desiatok ľudí o polia, na ktorých chcú pestovať plodiny, aby si aspoň niečo zarobili. A emocionálny rozmer zas dostávajú obavy o kapacitu miestnych cintorínov, ktoré neboli naprojektované so zreteľom na sýrskych utečencov.

Skryť Vypnúť reklamu

Problémy sa podľa neho môžu ešte zvýrazniť v zime, keď by mal zdražieť chlieb, lebo zásoby obilia sa v krízovej situácii nevytvárali. „Ľudia namiesto toho predali svoje obilie do Sýrie, kde sa im to pre domácu infláciu oveľa viac oplatilo,“ hovorí trpko.

„Hrozí nám tu ešte väčšia katastrofa. Politici ukradli ľuďom všetky peniaze, Libanon bol pritom bránou na východ a centrum obchodu na Blízkom východe,“ spomína.

A jednou z najhoršie skupinou postihnutou touto katastrofou môžu byť práve sýrski utečenci, ktorých sa ani po vojne ešte nemôžu do krajiny vrátiť a v Libanone ich chcú čím skôr vytlačiť.

Cestu podporila Ambrela so slovenskou rozvojovou agentúrou Slovak Aid
a EÚ cez program DEAR.

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Predseda hnutia OĽANO Igor Matovič počas protestného zhromaždenia hnutia OĽANO s názvom Korupcia zabíja! v súvislosti so zdravotníctvom, na ktorom symbolicky vystavili Pellegriniho vláde vysvedčenie pred Úradom vlády na Námestí slobody. Bratislava, 17. február 2020.

Stále to niekto kazí, stále ostávajú nečistí aktéri, vnútorní nepriatelia, agenti vonkajšej korupcie.


20. okt
Judita a Tomáš

Na jej verzii nesedeli nože, rany ani stopy krvi.


17 h
Michaela Žureková

RTVS dáva ženám za ich peniaze lekcie, ako prehliadať obťažovanie.


3 h
Timothée Chalamet vo filme Duna.

Súčasný človek sa v nej spozná.


2 h

Neprehliadnite tiež

Ruská opozičná aktivistka Ľubov Soboľová.

Ruské úrady pátrajú aj po riaditeľovi FBK Ivanovi Ždanovovi a opozičnom politikovi Leonidovi Volkovovi.


TASR 10m
Olaf Scholz, líder nemeckých sociálnych demokratov.

Koaličná zmluva medzi sociálnymi demokratmi, liberálmi a Zelenými má byť hotová do konca novembra.


TASR 14m

Zeman na zázname podpisuje dokument o zvolaní ustanovujúcej schôdze dolnej komory parlamentu.


TASR 17m
Predseda Európskej rady Charles Michel

Summit sa koná od štvrtka do piatku.


25m
Skryť Zatvoriť reklamu