„Platíme životmi za uhlík, ktorý vypúšťa niekto iný,“ hovorí Mohamed Nasheed.
Ambasádor Klimatického zraniteľného fóra, ktoré zastupuje 48 krajín najviac ohrozených zmenou klímy, poukazuje najmä na spoločnú zodpovednosť za klimatickú zmenu. Následky emisií z krajín vzdialených tisícky kilometrov totiž pocíti každý.
Nasheedove slová zvýrazňujú disproporčnú zodpovednosť relatívne malého množstva krajín za väčšinu svetových emisií. Prvá pätica najväčších znečisťovateľov – Čína, USA, India, Rusko a Japonsko – je zodpovedná až za 58 percent emisií skleníkových plynov a ak k týmto štátom pripočítame Európsku úniu, ide až o dve tretiny (66 percent) svetových emisií.
Za klimatickú zmenu môže jednoznačne človek. Čo ukazuje správa o stave klímy? Čítajte Osud našej planéty tak z veľkej časti stojí práve na tejto veľkej šestici. Ako v blízkej budúcnosti tieto štáty zvládnu skresať svoje emisie, rozhodne o tom, či globálne otepľovanie udržíme na uzde, alebo či výrazne prestrelíme métu nastavenú Parížskou klimatickou dohodou.
Tá si za cieľ dáva obmedziť otepľovanie výrazne pod dva stupne Celzia, ideálne však chce dosiahnuť oteplenie do 1,5 stupňa v porovnaní s priemerom spred priemyselnej revolúcie. V súčasnosti je už oproti predindustriálnemu obdobiu o 1,1 stupňa teplejšie.
Podľa organizácie Climate Action Tracker súčasné záväzky signatárov Parížskej dohody dokážu obmedziť otepľovanie len na 2,4 stupňa, ďaleko za optimistickým cieľom, ktorý si krajiny v roku 2015 stanovili.
Odborníci na klímu dlhodobo hovoria, že každá desatina stupňa zaváži a výnimkou nie je ani pondelková správa OSN. Už rozdiel medzi oteplením o 1,5 a 2 stupne podľa nej znamená, že klimatickým rizikám a chudobe bude vystavených o niekoľko sto miliónov ľudí viac, počet ľudí s neadekvátnym prístupom k pitnej vode to môže až zdvojnásobiť.
Ako na správu o klíme reagujú krajiny?
Svetoví lídri sa navonok správe postavili čelom a vyzdvihujú dôležitosť uhlíkovo neutrálnej budúcnosti. „Nemôžeme si dovoliť otáľať s bojom so zmenou klímy. Prejavy klimatickej zmeny sú neprehliadnuteľné, veda sa nedá poprieť. A cena za nečinnosť sa stále zvyšuje,“ vyjadril sa americký prezident Joe Biden.
„Správa OSN je ďalším volaním na poplach. Len pomocou znižovania emisií skleníkových plynov na agregátnu nulu do roku 2050 dokážeme obmedziť globálne otepľovanie na 1,5 stupňa,“ píše na twitteri zas predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová.
Nanešťastie, postoj a kroky niektorých krajín našej planéte nedávajú veľkú nádej.
