Moskva 20. marca (TASR) - Hlavný argument kritikov zničenia ruskej orbitálnej stanice Mir, ktorá je na obežnej dráhe Zeme od roku 1986 a podľa niektorých odborníkov i politikov by tam mohla zostať údajne ešte tri roky, dnes v Moskve spochybnil jeden z konštruktérov tejto kozmickej lode.
Anatolij Nedajvoda, hlavný konštruktér vývojovej dielne Saľut Štátneho kozmického centra Chruničovo, dnes vyhlásil, že stanica bola navrhnutá a zostrojená pre trojročnú misiu. To znamená, že Mir sa nemal dožiť ani rozpadu Sovietskeho zväzu. Orbitálna stanica Mir je pritom paradoxne kritikmi plánu na jej zničenie označovaná za symbol ruskej hegemónie vo vesmíre.
"Stanice - plodu nášho mnohoročného snaženia - je mi srdcom ľúto, no rozum a čísla ma ubezpečujú, že Mir je potrebné utopiť," povedal A. Nedajvoda.
Možnosť generálnej opravy stanice Mir jeho hlavný konštruktér nevylučuje, zároveň však tvrdí, že ide len o teoretické úvahy, pretože na obežnej dráhe sa generálna oprava v celom rozsahu prakticky nedá uskutočniť. Podľa jeho slov až 70 percent plášťa Miru nie je možné ani len skontrolovať.
Ďalším argumentom proti opravám a cieľom ponechať Mir na obežnej dráhe sú neúmerne vysoké náklady na opravy, domnieva sa konštruktér A. Nedajvoda.
Od roku 1986 do roku 2000 bol Mir dočasným domovom pre 104 kozmonautov, vrátane cudzincov z 12 krajín. Mir privítal až 44 Američanov, teda viac než sovietskych a ruských kozmonautov dohromady, avšak posledným cudzincom na Mire bol vo februári 1999 prvý slovenský kozmonaut Ivan Bella.
Miru patrí množstvo rekordov nielen v počte desiatok tisícov obletov Zeme, ale aj v počte 76 výstupov z jeho paluby do otvoreného priestoru v celkovej dĺžke 364 hodín. Kozmonaut Sergej Avdejev troch misiách strávil vo vesmíre spolu dva roky a 11 dní, Valerij Poljakov bol na Mire v jednom kuse rekordných 14 a pol mesiaca.
Dlhodobé pobyty vo vesmíre sú však veľmi diskutabilné a samotní kozmonauti priznávajú, že sa nudili, pretože všetky systémy fungovali v automatickom režime. Vedecký program a rôzne experimenty boli pre kozmonautov neraz len naplnením programu dňa.
Technické problémy sa Miru nikdy nevyhýbali. Jedným z dôvodov boli štarty nákladných rakiet s modulmi a rôznymi technickými zariadeniami v 80. rokoch riadené nie stavom príprav technikov, ale podľa zjazdov komunistickej strany a rôznych výročí. Napríklad z troch teleskopov prepravených zo Zeme na Mir nefungoval ani jeden.
V rokoch 1997-98 zažil Mir niekoľko kritických momentov zlyhania techniky, ktoré znamenali ohrozenie životov posádky i stratu kontroly stanice zo Zeme. Mir je dnes aj jediným kozmickým zariadením, ktoré má za sebou skúsenosť zrážky s inou kozmickou loďou. Takéto nehody prežil Mir dokonca dve: 14. januára 1994 sa zrazil so Sojuzom TM-17 a 25. júna 1997 s nákladnou loďou Progress M-34.
Na palube Miru je asi desať ton modernej techniky, časť ktorej bolo možné demontovať a preniesť na americko-ruskú stanicu ISS. Podľa niektorých odhadov hodnota tejto techniky presahuje 80 miliónov dolárov. Americká strana o zariadenia neprejavila záujem a Rusku na demontáž chýbali finančné a technické prostriedky.
(spravodajca TASR Bohdan Kopčák) dem
