WASHINGTON. Americká armáda v piatok oznámila, že si ponechá vojenské základne v Nemecku a Belgicku, ktoré boli pôvodne určené na odovzdanie hostiteľským krajinám. Uviedla, že základne sú potrebné z dôvodu "narastajúcich" obranných požiadaviek v regióne, informuje tlačová agentúra AFP.
Na území Nemecka ide o základne v mestách Ansbach, Kaiserslautern, Mannheim, Pirmasens, Stuttgart a Wiesbaden, na území Belgicka o základňu pri meste Chievres. Lokality zahŕňajú ubytovacie kapacity, podporné zariadenia, hangáre pre obrnené vozidlá, skladiská a administratívne budovy.
Taliban dobyl prvú provinčnú metropolu od odchodu USA Čítajte Odklon od pôvodných plánov, o ktorých sa rozhodlo už pred niekoľkými rokmi, sa týka "narastajúcich požiadaviek na európskej scéne", uviedla americká armáda vo vyhlásení.
Predchádzajúci americký prezident Donald Trump vlani v júli vyhlásil, že Spojené štáty stiahnu takmer 12-tisíc z celkovo 35-tisíc svojich vojakov umiestnených v Nemecku – časť z nich sa mala vrátiť domov, iní mali byť nasadení na iných miestach Európy.
Pentagón však, odvolávajúc sa na nutnosť dlhodobého plánovania takejto operácie, nepristúpil k okamžitým krokom a ponechal na európskych základniach súčasný počet vojakov.
Po tom, ako sa šéfom Bieleho domu stal v januári Joe Biden, Trumpov plán zrušili, keďže Washington vníma Rusko ako závažnú hrozbu pre Európu a domnieva sa, že prítomnosť amerických vojakov je nevyhnutná pre misiu Severoatlantickej aliancie.
Americký minister obrany Lloyd Austin v apríli uviedol, že Pentagón dokonca posilní svoj vojenský personál vo Weisbadene o ďalších 500 členov.
Približne 28-tisíc vojakov z USA a 25 spojeneckých krajín sa v júni zúčastnilo na cvičení s názvom Defender 21, ktoré bolo zamerané na pripravenosť a interoperabilitu medzi USA, NATO a partnerskými silami.
