VARŠAVA, BRATISLAVA. Lea Evronová sa narodila v poľskom meste Živiec, kde jej otec vlastnil kožušinovú továreň aj priľahlý trojposchodový dom. V septembri 1939 sa ich život však zmenil.
Kým Lea prežila vojnu v gete s falošnou identitou, jej otca a sestru pre židovský pôvod zavraždili v Auschwitzi.
Po návrate do Živca už ich továreň aj dom vlastnil niekto iný. Dovolili im len krátkodobo zostať v izbe pre slúžky. V roku 1947 sa Evronová z Poľska odsťahovala a žila vo Švajčiarsku, Izraeli a v Spojených štátoch.
Takmer dve desaťročia však dúfa, že dnes už opustenú továreň jej otca sa jej podarí získať.
„Budova, kde som vyrastala, stále stojí, no nárok na ňu má niekto iný a ja som za ňu nezískala nikdy žiadnu kompenzáciu. Táto budova a tá továreň sú jediným priamym spojením s mojou minulosťou,“ dodáva Evronová pre Svetovú židovskú reštitučnú organizáciu.
Poľský Senát pritom nedávno prijal novelu zákona, ktorá môže majetkové nároky nielen preživších holokaust ešte viac skomplikovať. Zákon nateraz vyvoláva diplomatický boj najmä medzi Poľskom, Izraelom, ale aj Spojenými štátmi.
