BOZALAN. Zatiaľ čo tureckí hasiči už týždeň bojujú s rozsiahlymi lesnými požiarmi na južnom pobreží krajiny, prezident Recep Tayyip Erdogan a jeho vláda čelia kritike za slabú reakciu a nedostatočnú pripravenosť na požiare takého rozsahu.
Požiare, ktorých šíreniu napomáha silný vietor a vysoké teploty, vypukli v stredu. Odvtedy si vyžiadali už najmenej osem obetí, tisícky obyvateľov i turistov vyhnali z domovov a prázdninových letovísk a mnohých dedinčanov pripravili o domovy i dobytok.
Hasiči v utorok stále bojovali s deviatimi požiarmi v pobrežných provinciách Antalya a Mugla, ktoré sú obľúbenými dovolenkovými destináciami. Ďalšie aktívne požiare hlásia z provincií Usak a Isparta. Celkovo už od stredy uhasili 137 požiarov vo viac ako 30 provinciách, informovali úrady.
Vysoký predstaviteľ tureckého ministerstva lesného hospodárstva v utorok požiare označil za najhoršie v živej pamäti, no nedokázal presne povedať, koľko hektárov lesa už plamene spustošili. Neposkytol ani odhad, koľko by mohlo trvať hasenie s tým, že silný vietor opätovne rozdúchal požiare, ktoré sa už predtým podarilo dostať pod kontrolu.
Hnev obyvateľov, ktorí prišli o domovy a dobytok, sa obrátil proti vláde. Tá totiž priznala, že nemá k dispozícii použiteľnú letku hasičských lietadiel. Opozícia následne vládu obvinila, že miesto nákupu hasičských lietadiel míňa peniaze na stavebné projekty, ktoré sú škodlivé pre životné prostredie. Líder Republikánskej ľudovej strany Kemal Kilicdaroglu obvinil Erdogana, že nemá plán na prevenciu a boj proti lesným požiarom a tiež, že ignoruje varovania týkajúce sa globálneho otepľovania.
Erdoganovu vládu obviňujú aj z toho, že snahy o hasenie v počiatkoch požiarov skomplikovala tým, že odmietla ponúkanú pomoc zo Západu. Minister poľnohospodárstva a lesného hospodárstva Bekir Pakdemirli to však poprel s tým, že vláda odmietla len ponuky na malé lietadlá.
Minister zahraničia Mevlüt Cavusoglu tiež doplnil, že Turecko prijalo všetky ponuky, ktoré vyhovovali jeho potrebám, a dodal, že pomoc pôvodne ponúkli aj Francúzsko a Grécko, no napokon ju museli stiahnuť, pretože začalo horieť aj tam. Nemecko tiež podľa jeho slov stiahlo ponuku na vyslanie helikoptér.
Izraelské veľvyslanectvo však v utorok informovalo, že ich krajina tiež ponúkla pomoc, no Turecko ju odmietlo s tým, že „situácia je pod kontrolou“. Izraelčania zároveň dodali, že ponuka stále platí.
V utorok sa k hasičským lietadlám z Ukrajiny, Ruska, Azerbajdžanu a Iránu pridali aj kolegovia zo Španielska a Chorvátska. Podľa úradov tak na hasení v oblasti pracuje celkovo 16 lietadiel, 51 vrtuľníkov a viac ako päťtisíc hasičov.
Minister zdravotníctva Fahrettin Koca informoval, že v nemocničnom ošetrení je v dôsledku požiarov 36 ľudí v Mugle a 11 v Antalyi.
I keď turecké úrady prešetrujú, či príčinou požiarov nemohla byť „sabotáž“ zo strany kurdských militantov, experti väčšinou poukazujú na klimatickú krízu, ktorej súčasťou je dramatické zintenzívnenie horúčav. Ďalšími príčinami podľa nich môžu byť aj nehody spôsobené ľuďmi.
Vlna horúčav naprieč južnou Európou, ktorú posilňuje horúci vzduch zo Severnej Afriky, viedla k lesným požiarom v celom Stredomorí, vrátane Talianska a Grécka.
Tureckí meteorológovia varovali, že teploty na Egejskom a Stredomorskom pobreží krajiny budú o 4 až 8 stupňov vyššie, ako je pre toto obdobie zvyčajné.
