|
Pohoda v Srinagare, hlavnom meste provincie Kashmir v Indii, v pozadí je jazero Dal. FOTO - ARCHÍV |
príbehJe mladý, 26-ročný, no v nohách už má stovky kilometrov. Michal Buchovecký zo Starej Ľubovne nedokáže žiť na mieste, kde nezlezie okolité vrchy. Začínal menšími "skalkami", odskakoval si do Tatier, až sa dostal do Anglicka. Vyskúšal tamojšie hory a do vášne zvanej horolezectvo sa zamiloval po uši.
"Keď som videl toľkú krásu, automaticky ma to chytilo. Miešalo sa tam prostredie i kultúra do úžasného celku, ktorý som dovtedy nepoznal. Nadchýnalo ma takéto spojenie, začal som inklinovať viac k zahraničiu. Domáce prostredie mám zlezené, vidím ho každý deň, je to pre mňa bežná vec."
Tak skúsil prejsť hory v Španielsku, Taliansku, Chorvátsku, Slovinsku či v Poľsku. Dych mu však nakoniec vyrazila Amerika. Americké yosemity. "To bola obrovská skúsenosť," hovorí. "Ohúrila ma. Tie monumenty, to bola úplná ‚pecka'. To sú veci, ktoré človek vidí v telke a zdajú sa mu neuskutočné."
Od ďalšieho lezenia ho neodradila ani nehoda. Stala sa mu práve v Spojených štátoch. Po páde zo skaly sa so zlomenou pätou musel plaziť pomedzi kaktusmi na púšti. Dnes to však Michal komentuje stoicky: "Bolo to zaujímavé. Len som musel hneď letieť domov a dať si to dokopy. Odležal som si jedenásť týždňov."
Ani to ho neodradilo. Rozhodol sa ísť do Himalájí. Trojmesačné putovanie začal v septembri 2004 v Dillí, pokračoval cez Kašmír, spoznal Malý Tibet i Nepál, trekoval pod Mount Everestom a výstupom na 6189 metrov vysoký Imja Tse dosiahol osobný výškový rekord.
"Okrem nádherných hôr som spoznal aj ľudí a kultúru v Tibete, obzrel som si Mount Everest aj zo severnej strany, kde, na rozdiel od tej nepálskej, nebolo po turistoch ani slychu, a vrátil som sa späť do Indie. Fascinuje ma spoznávať planétu, na ktorej žijem. Najviac ma nadchýna práve exotika," vysvetľuje mladý dobrodruh.
Momentálne sa chystá do Južnej Ameriky a chcel by vystúpiť na šesťtisícovky. "Je to ďalšia výzva, ktorá vyústi neviem kam," konštatuje. Robí všetko to, čo je na hranici jeho fyzických a finančných možností. "Život je predsa o spontánnosti. Nechcem sa limitovať a žiť podľa nejakej schémy."
Pritom to všetko robí Michal sám ako sólo výstupy. "Ísť niekde sám, to je nádherná vec. Ako jednotlivec sa dostanem hlbšie do kultúry každej krajiny, ľudia sú ku mne prívetivejší. Sólo projekt má inú dimenziu, akýsi kláštorný nádych. Je to pútnický štýl, pri ktorom sa človek odbremení od civilizácie."
Michal tak napĺňa len svoje emócie a nikoho tým neznásilňuje. Vidí len tri negatíva samostatného putovania. Môžu ho okradnúť, môže sa mu stať vážny úraz a najmä nemá sa s kým podeliť o krásu, ktorú vidí. "No ja beriem v živote všetko tak, ako to ide. Robím to, čo ma baví."
