TEHERÁN, BRATISLAVA. Bidžan Bazargan mal dvadsaťosem rokov, bol študentom a práve si odpykával desaťročný trest za členstvo v iránskej komunistickej skupine, ktorá bojovala proti teokratickému režimu. V roku 1988 si ho predvolali pred štvorčlenný výbor a podľa jeho rodiny ho bez súdneho rozsudku popravili.
V Iráne sú mocnejšie než armády. Revolučné gardy si trúfli aj na Britov Čítajte Rodina sa nikdy nedostala k telu, neprezradili jej ani to, kde mladého muža pochovali. Poslali im len cestovnú tašku s hodinkami, košeľou a dokladom o úmrtí, v ktorom sa ako dôvod smrti poprava nespomínala.
Podľa Amnesty International bol Bazardgan jedným z asi piatich tisícov členov iránskej opozície a ľavicových skupín, ktorých v lete 1988 popravili.
Vo Švédsku sa aktuálne rozbieha súd s Hamidom Núrím, ktorý sa ako súdny predstaviteľ na popravách podieľal. Krajina si podľa pravidla všeobecnej jurisdikcie dáva právo súdiť porušovania ľudských práv kdekoľvek vo svete, ak sa na jej súdy obrátia poškodení.
Pravda sa musí dostať na svetlo
„Niektorí ľudia nám hovoria, aby sme odpustili a zabudli, ale my to nedokážeme,“ hovorí pre New York Times Lalih Bazarganová, Bidžanova 51-ročná sestra, ktorá emigrovala do Švédska a živí sa ako lekárnička. „Pravda sa musí dostať na svetlo.“
V skutočnosti nepôjde len o Núrího. Keď sa 10. augusta proces začne, bude v úrade iránskeho prezidenta už týždeň Ebráhím Raísí, konzervatívec, ktorý v júni vyhral prezidentské voľby a v utorok by ho mali vymenovať do funkcie. V islamskej republike si však najväčšiu moc zachováva veľký ajatolláh, v súčasnosti Alí Chameneí.
