Za zhoršujúcu sa situáciu v Libanone majú zodpovednosť miestni politici. V súčasnosti však treba riešiť priame humanitárne následky, hovorí v rozhovore pre SME YUKIE MOKUO, ktorá vedie v Libanone miestnu kanceláriu UNICEF, agentúry Organizácie Spojených národov (OSN) pomáhajúcej deťom.
Deti chodia spávať hladné, nemajú prístup k vzdelaniu a čoskoro môžu prísť aj o vodu, varuje. Zdôrazňuje, že tu už hovoríme o humanitárnej kríze.
Ako by ste opísali súčasnú situáciu Libanone?
Je veľmi znepokojujúca, až 77 percent rodín nemá prístup k dostatočnému množstvu jedla a ďalších potrebných tovarov.
Jedno z troch detí chodí spávať hladné. Hrozí pritom ďalšia katastrofa, systém dodávok vody môže do mesiaca skolabovať, pričom zásobuje viac ako polovicu obyvateľov a ďalších, ktorí nie sú pripojení oficiálne.

Systém nedostáva peniaze od vlády, len od občanov.
Snažíme sa mu pomôcť, no opravy si vyžadujú dovoz náhradných dielcov zo zahraničia a na to potrebujeme valuty v hotovosti. Správca siete ich však nemá, lebo od miestnych dostáva len libanonské libry.
Čo by znamenalo, ak by systém skolaboval?
Čistá voda je pre životy ľudí kľúčová. S pandémiou sa nebojuje len vakcínami, ale aj hygienou. Ak vypukne ďalšia infekčná choroba, povedie to k ešte vážnejšej situácii, lebo problémy majú aj nemocnice. V ohrození je tak aj prežitie detí.
Čo ich okrem tohto zasahuje?