FUKUŠIMA. Pred desiatimi rokmi zmenila radiácia ich dedinu na zakázanú zónu. Práve táto skúsenosť a najmä frustrácia z reakcie japonskej vlády prispeli k vzniku nezvyčajného priateľstva medzi dvoma mužmi – chovateľom dobytka Muneom Kannom a jadrovým fyzikom Joičom Taom.
Spoločne preto vzali veci do vlastných rúk. Zbierali vzorky pôdy na meranie rádioaktivity a vyvinuli vlastnú metódu dekontaminácie zo spadov z jadrovej elektrárne Fukušima Daiči, ktorú v marci 2011 zničilo zemetrasenie a následná vlna tsunami. Katastrofa si vtedy vyžiadala 16-tisíc obetí a ďalších 165-tisíc vyhnala z domovov.
Spoločne tiež vyzývali obyvateľov, ktorí ušli, aby sa do svojej rodnej obce vrátili a pomohli ju obnoviť. Vrátila sa však len hŕstka z nich.
O to viac oboch dráždi hlavný motív olympiády v Tokiu: obnova. Organizátori chceli ukázať, kam sa krajina od katastrofy v roku 2011 dostala a ako obnova pokročila.
Témy sa držia napriek tomu, že hry museli o rok posunúť a konajú sa v pandemickej bubline bez divákov, pričom športovci sú odrezaní od zvyšku Japonska.
Zneužitá značka
Pre mnohých obyvateľov Fukušimy, ktorých životy ovplyvnili prírodné katastrofy, je motto olympiády len prázdnou reklamou, ktorá ignoruje realitu ich bežného života.
„Vyzerá to, akoby len chceli využiť Fukušimu z politických dôvodov. Pridanie elementu ‚obnovy‘ spravilo hry atraktívnejšími,“ tvrdí 80-ročný Tao, ktorý prežil výbuch atómovej bomby v Hirošime v roku 1945 aj zemetrasenie.
