DAKAR. Papája, citrónovník aj Obličkovec západný, z ktorého vyrastajú kešu orechy, kruhy v poliach zapĺňajú stromami a sadenicami domácich rastlín. Projekt Green Wall chce pomocou výsadby bojovať proti odlesňovaniu a závislosti od dovozu.
Zmes jedlých a liečivých rastlín sa má ťahať viac ako 8-tisíc kilometrov od Senegalu po Džibutsko.
Budúcnosť celého regiónu
Na budovaní kruhových záhrad pracuje aj Moussa Kamara, miestny pekár. Po tom, čo skončí v prvej práci, pustí sa do okopávania a ošetrovania zasadených rastlín.
Nadmerné vykorisťovanie Zeme si pýta daň. V klíme nastáva bod zlomu Čítajte 47-ročný Kamara verí, že záhrada bude v budúcnosti pre nakŕmenie jeho rodiny, vrátane 25 detí v jeho rodine a ďalších obyvateľov senegalského mesta Boki Dawe, neďaleko hraníc s Mauritániou, ešte dôležitejšia ako jeho pekáreň.
"Tento projekt je mimoriadne dôležitý," opisuje projekt s názvom Tolou Keur.
Cieľom projektu, ktorého súčasťou je aj založenie kruhových záhrad, je spomaliť dezertifikáciu v africkom regióne Sahel, suchom páse južne od Sahary.
Od roku 2007 sa podarilo vysadiť iba 4 percentá z plánovaných 100 miliónov hektárov stromov. Výsadba bude podľa odhadov OSN stáť až 43 miliárd dolárov.
Záhrady ako najväčší úspech projektu
Za sedem mesiacov vzniklo v regióne približne 20 takýchto záhrad. Pestujú sa v nich rastliny a stromy odolné voči horúcemu a suchému podnebiu vrátane papáje, manga, moringy a šalvie. Kruhové lôžka umožňujú koreňom rásť dovnútra, lepšie zachytávať vodu zo zrážok.
Projektová manažérka Karine Fakhouryová pre Al Jazeeru uviedla, že je dôležité, aby sa miestni ľudia cítili plne angažovaní: „Toto nie je externý projekt, kde niekto prichádza zvonku a hovorí ľuďom, čo majú robiť. Je to niečo úplne pôvodné.“
Práca na projekte tiež pomáha krajine vyrovnať sa s ekonomickými stratami spojenými s pandémiou koronavírusu. Začiatkom minulého roka Senegal zatvoril hranice, aby sa pokúsil obmedziť šírenie koronavírusu, obmedziť dovoz, čím sa zviditeľnila závislosť vidieckych komunít na dovoze potravín a liekov.
"V deň, keď si ľudia naplno uvedomia potenciál záhrad, nebudú sa už musieť púštať na nebezpečnú cestu (pozn. red. migrovať z krajiny), pričom môžu prísť o život,“ povedal Kamara. "Je lepšie zostať, obrábať pôdu, kultivovať a vidieť, čo môžete získať."
Po dokončení projektu budú kruhové záhrady najväčšou živou stavbou na planéte. "Trikrát väčšia ako Veľký bariérový útes," sľubuje iniciatíva na svojej stránke.
