Ľudia majú bludnú predstavu, že chudobní sú cnostní a bohatí chamtivci

Vypočujte si podcast

Platí, že bohatstvo nám automaticky zaručí šťastie? Ako meriame šťastie? Ako vnímajú šťastie ľudia vo východnej a ako v západnej kultúre? Prečo sa neustále porovnávame a aký to má vplyv na našu spokojnosť?

Aj na to odpovedá slovenský happytarián Aleš Bednařík v Svet medzi riadkami, podcaste Človeka v ohrození

Peniaze nezaručia šťastie

Domnievame sa, že peniaze nám automaticky zaručia šťastie. Medzi peniazmi a dobrým životom však nie je veľké prepojenie.

“To, že máme veľmi veľa peňazí, nás nemusí zachrániť od problémov. Hádky, problémy, úzkosti, to všetko máme nezávisle od toho, ako sa nám darí,” hovorí Bednařík.

Neplatí úplne, že medzi peniazmi a dobrým životom nie je nijaká súvislosť, ale nie je taká veľká, ako hlása kapitalisticko-individualistická kultúra. Motivační rečníci propagujú, že prepojenie hmotného úspechu nám zaručí šťastie. Je to však blud a cesta do pekla, dodáva psychológ.

Viac sa porovnávame

Naše vnímanie šťastia do veľkej miery závisí od prostredia, v ktorom žijeme. “Ak vyrastieme medzi 12 deťmi, bývame v jednej izbe, tak to je naša norma. Ak sa narodíme ako jediné dieťa bohatých rodičov, máme vlastného súkromného lekára, to bude našou normou,” vysvetľuje Bednařík.

Avšak s nástupom tlače, televízie a smartfónov sme sa začali omnoho viac porovnávať. A porovnávame sa aj s ľuďmi z iných krajín, z iných prostredí. To nás robí nešťastnými.

Neporovnávame sa však s minulosťou. Aj keď sa životná úroveň na Slovensku za posledné desaťročia výrazne zvýšila, ľudia to nevnímajú.

Keď sa vracajú do minulosti, pamätajú si, že pivo bolo lacné. Pamätajú si vytrhnuté čerešničky, ktoré im pasujú do toho, aby mohli ohovárať svoju prítomnosť, opisuje psychológ.

“Na Slovensku sme vždy mali pocit, že sme nikto, ostatní nás zneužívajú. Aj keby sme už pocit utláčania nemuseli mať, tak to v našej kultúre stále je. Preto máme bližšie k tomu si pofrflať a skritizovať a hovoriť ostatným, aké sme obete, namiesto toho, aby sme sa vzchopili a začali robiť niečo dobré pre našu komunitu a pre seba,” dodáva.

Čo je to šťastie?

Čo to ale to šťastne vlastne je? Ide o široký pojem. Psychológovia podľa Bednaříka rozlišujú tri druhy šťastia. Buď ide o aktuálne emocionálne nastavenie, chvíľkovú pozitívnu emóciu. Alebo o spokojnosť, keď sami vyhodnocujeme, či sme mali dobrý deň či týždeň.

A napokon poznáme pocit zmysluplnosti. Súvisí to s tým, či mám alebo nemám dobrý život. Pretože človek môže mať ťažkú prácu, ale ak ho napĺňa, bude ju robiť aj napriek tomu, že je napríklad frustrujúca, vysvetľuje Bednařík.

Ako meriame šťastie

OSN pred desiatimi rokmi vyzvala, aby krajiny zmenili paradigmu a merali nielen hrubý domáci produkt, ale aj šťastie svojich obyvateľov. A tak vznikol index hrubého národného šťastia. Ten neberie do úvahy len ekonomickú silu, ale napríklad aj to, koľko rokov sa dožívame v zdraví, prípadne ako vnímame korupciu.

Dôležitou zložkou indexu sú sociálne väzby. Teda to, či máme rodinu, priateľov, známych, na ktorých sa môžeme v prípade núdze obrátiť.

Práve na sociálne väzby upozornil najdlhší výskum šťastia. Harvardská štúdia odhalila, že naše šťastie a spokojnosť so životom súvisia práve s okruhom priateľov a známych, na ktorých sa môžeme spoľahnúť.

Spôsobov, akými môžeme odmerať šťastie, je veľa. Napríklad Gallupov inštitút meria index pozitívnych skúseností. Ľudí sa pýtajú, či sa predošlý deň smiali, či s nimi ostatní zaobchádzali s úctou, či sa naučili niečo zaujímavé alebo robili niečo zaujímavé.

Kým v predošlom indexe šťastia vedie Škandinávia, v tomto prípade je na vrchole rebríčka Latinská Amerika. Patria sem aj krajiny, ktoré sa vyznačujú veľkou príjmovou nerovnosťou aj vysokým počtom vrážd na počet obyvateľov.

Šťastie v rôznych kultúrach

Ľudia v rôznych krajinách a rôznych kultúrach vnímajú šťastie odlišne. Na Západe je individualistická kultúra, vo východnej Ázii kolektivistická.

Podľa Bednaříka kolektivistické vnímanie nabáda k tomu, aby sa ľudia nepredvádzali. Ázijčania nechcú byť šťastní na úkor niekoho iného. Zároveň veria, že ak sú príliš šťastní, môže sa im stať niečo zlé.

Individualistická kultúra zas smeruje k tomu, aby sme vynikli medzi ostatnými. Podľa Bednaříka to súvisí s 2000 rokmi kresťanstva.

“Kresťanstvo má v sebe výnimočnosť, cítime sa nadradene. Cítime, že svet je pripravený na náš úžitok. Naopak, väčšina ázijských kultúr má základný koncept prepojenia so všetkými ľuďmi, so všetkými živočíchmi. Základom je harmónia,” dodáva.

Vaše postrehy k našim podcastom uvítame na svetmedziriadkami@clovekvohrozeni.sk.

Podcast je súčasťou rovnomennej iniciatívy Svet medzi riadkami, pod krídlami neziskovej organizácie Človek v ohrození. Raz do týždňa ho pripravujú Stanka Luppová, Blažej Černák a Pavlína Meľuchová. S podporou Európskej únie a SlovakAid. Za obsah podcastu nesú plnú zodpovednosť jeho tvorcovia a názory v ňom obsiahnuté nemusia reflektovať názory donorov.