QUITO. Zakladateľ portálu Wikileaks Julian Assange, ktorý je v súčasnosti v britskom väzení, prišiel o ekvádorské občianstvo.
Ako v stredu informovala agentúra AP, ekvádorský justičný systém tomuto Austrálčanovi oficiálne oznámil, že jeho naturalizácia je "nulitná". List s týmto oznámením bol reakciou na sťažnosť podanú ekvádorským ministerstvom zahraničných vecí.
Možná úprava dokumentov
Naturalizácia sa v Ekvádore považuje za napadnuteľnú, ak bola udelená v prípade utajenia dôležitých skutočností, na základe falošných dokumentov alebo podvodu.
Ekvádorské úrady tvrdia, že Assangeova žiadosť o nadobudnutie štátneho občianstva cudzincom obsahovala - okrem iného - niekoľko rozporov i odlišné podpisy.
Došlo súčasne k možnej "úprave" dokumentov i nezaplateniu poplatkov.
Assangeov právnik Carlos Poveda pre agentúru Associated Press uviedol, že ekvádorské úrady toto rozhodnutie prijali bez náležitého súdneho konania, na ktoré sa Assange ani nemohol dostaviť zo zdravotných dôvodov i vzhľadom na to, že je "zbavený slobody".
Poveda chce vo veci podať odvolanie so žiadosťou o doplnenie a objasnenie rozhodnutia.
Assange získal ekvádorské občianstvo v januári 2018. Išlo o súčasť neúspešného pokusu vlády vtedajšieho prezidenta Lenína Morena urobiť z neho diplomata, vďaka čomu by sa dostal z komplexu ekvádorského veľvyslanectva v Londýne.
Toto rozhodnutie v pondelok zrušil súd pre spory v správnych veciach v ekvádorskom meste Pichinche.
Sedem rokov na veľvyslanectve
Assange (50) je naďalej vo väznici Belmarsh, ktorá má vysoký stupeň stráženia a nachádza sa v juhovýchodnej časti Londýna. Assange je tam odvtedy, ako bol v apríli roku 2019 zatknutý po takmer siedmich rokoch strávených na veľvyslanectve Ekvádora, kde mu poskytli azylovú ochranu a možnosť vyhnúť sa vydaniu britskými orgánmi do Švédska v súvislosti s údajným sexuálnym útokom.
Priestory ambasády nikdy neopúšťal a polícia ho nakoniec prišla zatknúť, keď mu Ekvádor azyl zrušil.
Švédsko v novembri 2019 zastavilo vyšetrovanie sexuálnych trestných činov, pretože už boli premlčané.
Organizácia WikiLeaks rozhnevala Washington zverejnením tajných amerických diplomatických správ, ktoré obsahovali vysoko kritické hodnotenia svetových lídrov. V USA mu za to hrozí súhrnný trest 175 rokov väzenia.
V januári tohto roku britský súd rozhodol, že Assange nebude vydaný do Spojených štátov, kde čelí obvineniam z porušenia špionážneho zákona a sprisahania s cieľom nabúrať sa do vládnych počítačov.
Ako dôvod londýnsky súd uviedol obavu o Assangeove duševné zdravie, ktoré by extradícia mohla podlomiť.
Začiatkom júla britský najvyšší súd udelil vláde USA povolenie odvolať sa proti rozhodnutiu o Assangeovom nevydaní do USA.
